Prečo ste vystúpili proti kubánskemu režimu?
Alebo sa prispôsobíte, alebo sa vzbúrite. Ja som sa najprv prispôsobil, ale nakoniec som si povedal, že stačilo. Vyhodili ma z univerzity, kde som pracoval ako profesor. Odsúdili ma za narušovanie ekonomickej nezávislosti Kuby.

Čo to znamená?
Je to podľa zákona 88. Väčšinu politických väzňov súdili na jeho základe. Dá sa použiť takmer na všetko. Na to, keď máte nejaké kontakty s cudzincami.

Čo bolo najťažšie vo väzení?
Boli to dva momenty. Prvý, keď časť mojej rodiny, matka a súrodenci, odišli do exilu a ja som zostal sám. Žiadal som ich, aby išli preč, lebo brata tiež mohli zatknúť. Na Kube som zostal s manželkou a dcérou. Druhý kritický moment bola moja posledná hladovka. Urobil som to viac ráz. Riskoval som život. Naposledy som bol skutočne na hrane, už predtým som bol chorý a pobyt vo väzení to len zhoršil. Rozhodol som sa, že alebo zomriem, alebo ma pustia. Hladoval som od 13. októbra do 14. novembra 2006, to je 33 dní. Nakoniec som súhlasil s odchodom z Kuby.

Fidel Castro vo februári 2008 rezignoval na post kubánskeho prezidenta. Aká je jeho úloha teraz?
Na Kube vládne Fidel. Nikdy neprestal vládnuť. Nie je dôležité, že už nie je prezident. Je stále generálnym tajomníkom Komunistickej strany Kuby a táto strana je skutočným vládnucim orgánom. Je neviditeľný vodca, ktorý má všetko pod palcom. Fidel má päť telefónov, ktorými riadi krajinu a dáva cez ne príkazy. Jeden je na brata Raúla, ďalší na dôležité ministerstvá a komunistickú stranu.

Vyšlo v denníku Pravda 25. 02. 2010