V USA ste vplyvný mysliteľ. Máte však slovenské korene. Ovplyvnili ste nejako aj slovenskú politiku?
Ešte v roku 1990 som mal šancu hovoriť s výkonným výborom Kresťanskodemokratického hnutia. Pripomínal som im, že veľké tajomstvo demokracie spočíva v pochopení zmyslu kompromisu. Neznamená to, že sa vzdáte svojich princípov. Znamená to, že máte cieľ. Nedostanete všetko, ale každý získa niečo. Neskôr som bol rád, keď som videl, ako kresťanskí demokrati spolupracujú s ďalšími stranami. Tak sa podarilo v roku 1998 poraziť Vladimíra Mečiara. Nevravím však, že som mal na to vplyv.

Kde ešte vidíte spojenie Ameriky so Slovenskom?
Môj dobrý priateľ Steve Forbes kandidoval za prezidenta Spojených štátov. V jeho programe boli aj plány ako rovná daň, osobné zdravotné účty a ďalšie myšlienky. Slovensko niektoré z nich aj uskutočnilo. To bol tiež dôvod na ekonomický rast, ktorý krajina zaznamenala. Rozprával som sa ľuďmi z ekonomickej sféry v USA. Povedali mi, že mladí Slováci patria k najpriebojnejším pracovníkom. A ešte musím povedať jednu vec. Máte už aj dobré víno, z roka na rok lepšie.

Reformami sa chváli predchádzajúca vláda, ale ovocie z nich podľa nej pozbieral kabinet Roberta Fica. Slovensko je tak dosť rozdelené na stúpencov opozície a koalície. V demokracii je však striedanie pravicových s ľavicovými vládami úplne normálne, nie?
Do istej miery. Skôr sa však dá povedať, že najdôležitejšia je akási veľká stredová koalícia v spoločnosti, aby pravica ani ľavica nemohli zájsť priďaleko. Keď rastie prosperita, rastie aj stredná trieda. A tá nechce socializmus či nacionalizmus. Berú im totiž príležitosti. V Číne komunisti povolili ekonomické slobody, ale ponechali si politickú moc. Nemusí to byť udržateľné. Ľudia v biznise sa však rýchlo učia. Vedia organizovať veci. Sú šikovnejší ako stranícki úradníci. Skôr či neskôr budú požadovať inú vládu. Demokracia takto rastie aj v nedemokratických štátoch.

Smeruje Čína k demokracii?
Jeden môj známy bol v Číne asi pred dvanástimi rokmi. Hneď za knihami komunistických lídrov tam objavil moje dielo - Duch demokratického kapitalizmu. Demokracia je spojená s kapitalizmom. Ako by ste si chceli poradiť s vládou, keď by ste sa nedokázali postarať ani sami o seba? Podľa rôznych odhadov žije v Číne asi 50 miliónov kresťanov, väčšina z nich sú katolíci. Táto skupina rastie. Nájdete mnohých čínskych filozofov, ktorí sa zamýšľajú nad tým, ako je možné, že ich krajina bola v histórii rozvinutejšia ako Západ a potom sa to zmenilo.

Ako si odpovedajú?
Netvrdia, že Západ posunulo ďalej vzdelanie, veda či osvietenstvo. Podľa nich to bolo náboženstvo. Pomohlo ukázať, že slobodu je potrebné užívať s pokorou.

Patríte ku konzervatívnym filozofom. Práve mnohí konzervatívci vyčítajú americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, že pokora nie je práve jeho cnosť. A tvrdia, že svet akoby ho v tom podporoval, keď získal Nobelovu cenu za mier, hoci ešte nič nedosiahol. Mal ju dostať?
Celý svoj život som demokrat, nie republikán, mimochodom. Aj neokonzervatívne hnutie vyšlo z Demokratickej strany. Pre Američanov je dobré, keď niekto z nás získa nobelovku. Je to dobré aj pre prezidenta. Lenže Nobelova cena za mier je mimoriadne spolitizovaná. Čím viac naľavo je americký prezident, tým pre neho lepšie. Dostali ju demokrati. Carter, Al Gore a teraz Obama. Nie Bush, nie Reagan. Vyzerá to tak, že Nóri chcú, aby bola Amerika ako Nórsko. Lenže mi nechceme byť Nórskom. Samozrejme, Obama dostal nobelovku za to, čo tvrdí, že chce urobiť. Nie za to, čo urobil. Kritika preto nie je nič špeciálne a musí to zvládnuť. Lebo v politike platí - Kto nevie zniesť teplo, nech nechodí do kuchyne.

Michael Novak (76)

Jeho starí rodičia pochádzali zo Spiša. Novak študoval na Harvardovej univerzite. Je známy americký filozof a teológ. Pracoval aj ako novinár, je autor viac ako 25 kníh, najznámejšia z nich je Duch demokratického kapitalizmu. V roku 1986 viedol americkú delegáciu pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Momentálne pôsobí v konzervatívnom American Enterprise Institute.

Vyšlo v denníku Pravda 29. 12, 2009