"Demokracia je viac ako autonómia. Menšinovo-väčšinové vzťahy nemajú v Európskej únii jeden model," povedal mi Ján Figeľ. Predsedu KDH na kongrese Európskej ľudovej strany v Bonne nezvolili za podpredsedu organizácie. Je prvý náhradník.

Boli ste kandidátom na jedného z desiatich podpredsedov Európskej ľudovej strany (EPP). Vo voľbách ste skončili ste jedenásty. Prečo vás kolegovia z krajín Európskej únie nepodporili v dostatočnom počte?

Byť prvým náhradníkom nie je neúspech, samozrejme, uchádzali sme sa o zvolenie. Bolo to prvý raz, čo sa niekto zo Slovenska snažil získať jednu z popredných riadiacich funkcií v európskych stranách. Ukázalo sa však, že výsledok závisí aj od dohôd. Potom sa zohľadňuje tiež geografické rozloženie. Stredná Európa by bola zastúpená Poľskom, Maďarskom a Slovenskom. Jednou z príčin výsledku bolo to, že kandidoval Slovák aj Čech. Mnohí si vyberali buď - alebo. Snažili sme sa dohodnúť, ale nebola ochota. Úlohu hrá aj rodová otázka. Základ politiky je vždy doma. Mať však vplyv aj na európske rozhodnutia je dôležité. Bol som veľmi rád, že ma podporili slovenské strany v EPP aj strany z iných štátov.

Podporili vás aj maďarskí zástupcovia v EPP?

V prípade Fideszu som mal pozitívne signály od Pála Schmitta, ktorý je vážený predstaviteľ tejto strany.

Predseda Fideszu Viktor Orbán sa podpredsedom stal, o niekoľko mesiacov už môže byť maďarský premiérom. Podľa niektorých expertov to môže zhoršiť vzťahy s Maďarskom. Môže zohrať EPP nejakú úlohu, aby k tomu nedošlo?

Dúfam, že sa vzťahy nezhoršia. To však závisí aj od ďalších faktorov, napríklad od slovenských volieb. Od toho, ako si jednotlivé strany a vlády postavia svoje úlohy a priority. EPP je a môže byť platforma pre spoluprácu. Je to najvýraznejšia politická štruktúra v Európskej únii. Má troch čelných predstaviteľov v únii, najviac poslancov v europarlamente, komisárov a premiérov. Preto má aj istú zodpovednosť. Stredná Európa potrebuje výraznejší návrat k dialógu a spolupráci.

Orbána však veľká časť Slovenska vníma ako politika, ktorý tvrdo presadzuje národné témy. Aké postavenie má Fidesz v Európskej ľudovej strane?

Má solídne postavenie. Je to jedna zo silných strán v strednej Európe. Problematika, ktorú otvára, sa rozlične vníma v rôznych častiach Európy. Celkom inak je to v na severe a na juhu, v strednej Európe alebo vo Francúzsku. Jeden model menšinovo-väčšinových vzťahov v EÚ neexistuje. Je to mozaika. Dôležitý je rešpekt k základným princípom a základným ľudským právam.

Takže názory Fideszu existujú v rámci diskusie o rôznych prístupoch k menšinovým politikám?

Či už ide o historické, alebo súčasné otázky, odpoveďou Európy nie je revízia histórie. Ide o spolužitie na základe rovnosti, o účasť na spravovaní vecí verejných, o demokracii, nie hľadaní nejakých špeciálnych modelov. Autonómia nie je jediná možnosť pre vzťahy medzi väčšinou a menšinou. Nikdy by som ju neodporúčal ani nenadraďoval nad demokraciu. Fungujúci slobodný právny štát je aj pre menšiny viac ako nejaké špecifické formy. Tie nie sú len neprijateľné, ale môžu viesť aj k odcudzeniu a vylučovaniu zo spoločnosti.

Európska ľudová strana prijala rezolúciu, ktorá sa týka práv národnostných menšín. Stáli za ňou maďarskí členovia strany zo Slovenska a z Maďarska. Je to odpoveď na slovenský jazykový zákon?

Keď padli komunistické režimy, na Balkáne sa vzápätí vznietil vojnový konflikt. Išlo v ňom aj o vnímanie národnostných rozdielov. Preto je menšinová problematika v EÚ súčasť diskusií. Zostáva aj naďalej jednou z tém pri rozširovaní únie, ale ako som povedal, nejde o definovanie jedného modelu. Európska integrácia nemôže byť náhradou za dezintegráciu regionálnu a lokálnu. Zjednotenie môže fungovať len na báze hodnôt a princípov, ktoré sú základom pre jednotlivé štáty. Ak to nebude platiť, tak ani rozširovanie, ani súdržnosť únie neobstoja. Menšinové otázky riešia v plnej právomoci členské štáty. Únia má pomáhať pri spolupráci, nie ju nahrádzať. Som presvedčený, že v rámci EPP aj v rámci celej EÚ sa dá nielen diskutovať, ale aj nachádzať konkrétna odpoveď na mieru zodpovednosti a spôsoby riešení základných problémov.

Keď hovoríme o miere zodpovednosti, tak Slováci majú neraz pocit, že to, čo prejde Maďarom, neprejde im. Aj na poli práv národnostných menšín.

Na Slovensku majú menšiny v rámci ústavného poriadku svoje zákonné postavenie. Aj vzhľadom na relatívne dlhodobý vývoj sa dá povedať, že menšinová realita je tu oveľa silnejšia ako v iných susedných krajinách. A konkrétne aj v Maďarsku. Ovocie vývoja v menšinovej politike na Slovensku je viditeľné a pozitívne, i keď existujú problémy. V Maďarsku žili v povojnovom období početné menšiny. Dnes sú z nich zvyšky. To je iný obraz vývoja. Nesie zaň zodpovednosť susedná krajina. Každý si to môže porovnať.

Publikované na www.pravda.sk