Na jednej strane premiér Vladimir Putin, na druhej strane prezident Dmitrij Medvedev. Vytvárajú sa v Rusku dve centrá moci? A ako to ovplyvní smerovanie krajiny?
Nie sú to dve centrá moci, aspoň ja to tak nevnímam. Nejde o to, že je tu niekto silnejší a niekto slabší. Skôr na tom vidieť, ako si súčasné ruské mocenské štruktúry vytvárajú ešte lepšie postavenie ako doteraz. Ako si rozširujú vplyv a preberajú rozhodovanie nad ďalšími oblasťami. Zároveň sa môžu tváriť, že kritizujú korupciu, nevýkonné hospodárstvo, hovoria o zmenách.

Nič sa však nemení?
Nič sa nemení a nezmení. Výsledky volieb stále ovplyvňuje moc, neexistuje kontrola politikov, médiá sú úplne ovládnuté, tlak na kritikov režimu je veľmi, veľmi silný. Ide len o kozmetické zmeny, aby systém vyzeral navonok trochu inak.

Urobil Západ nejaké chyby vo vzťahu k Rusku za posledné takmer dve desaťročia od rozpadu Sovietskeho zväzu?
Som si istý, že áno. Dá sa dokonca povedať, že viaceré. Najväčším zlyhaním však je vzťah Západu k Ukrajine. Nemali sme krajine po oranžovej revolúcii dávať takú jednoznačnú európsku perspektívu.

Nebolo to správne?
Nie, lebo to mala byť len nejaká odmena. Veď také Turecko malo jasnejší európsky výhľad, zrazu sa však záujem presunul na Ukrajinu a západný Balkán. Pri rozširovaní EÚ, ale aj NATO sme stratili širší strategický obraz. Zdá sa, že vláda amerického prezidenta Georgea Busha sa nie celkom správne pozerala na mapu. Videla na nej krajiny, ktoré sa skutočne chceli dostať do NATO. Prečo im to teda neumožniť, zvlášť, keď to zvýši prestíž Spojených štátov. Lenže v prípade Ukrajiny a Gruzínska by bolo lepšie byť opatrnejší pri záväzkoch, ktoré Rusko vníma ako hrozbu. Keď pri týchto dvoch krajinách hovoríme o členstve v transatlantických štruktúrach, pohybujeme sa vo veľmi dôležitom, ale zložitom priestore.

Dalo sa očakávať, že Rusko bude opäť veľmi silné alebo bude aspoň vystupovať z pozície moci, tak ako sa to stalo za prezidenta Vladimira Putina?
Nikto to neočakával. Samozrejme, Putinovi pomohli vysoké ceny ropy. Predstavte si, že by ich mal Boris Jeľcin. Takže Putin mal veľké šťastie. Lenže základy, na ktorých je postavené dnešné Rusko, sú veľmi slabé. Ekonomika je orientovaná len na využívanie energetických surovín, v hospodárstve neprebehli reformy. Keď bolo Rusko slabé, mali sme pocit, že je ešte slabšie. Hoci je Moskva teraz silná, myslíme si o nej, že je ešte silnejšia ako v skutočnosti.

Prečo?
Je to aj zásluha politiky Kremľa. Rusko je veľmi dobré v uplatňovaní princípu rozdeľuj a panuj. Pochopilo, že je dobré sústrediť sa na Nemecko, lebo tak môže vrážať klin medzi členské štáty EÚ. Rusko si vytvára priateľov na Západe a naše ubezpečovania o spoločnom postupe sú len zbožnými želaniami.

Vaša kniha má názov Nová studená vojna. Aké zbrane používa Rusko?
Peniaze. Kupuje si vplyv. Používa suroviny ako zbraň. Pri starej studenej vojne bolo jasné, kto proti komu stojí. Boli to dva bloky. Teraz ruský vplyv prechádza cez Východ i Západ. Moskva podpláca politikov, strany, dáva peniaze do rôznych humanitárnych organizácií, posilňuje svoj imidž cez PR agentúry. Nie je to priamy konfl ikt, ale o to je nebezpečnejší.

Keď je to vojna, ako v nej stojí Západ?
Zatiaľ prehrávame. Ak je to vojna, musíme prestať myslieť na vládu zákona v Rusku, na to, že by tam mal byť politický systém podobný západnému. To nás oslabuje v spoločnom postupe.

Edward Lucas 47

Novinár britského týždenníka The Economist. V rokoch 1998 - 2002 viedol pobočku magazínu v Moskve. Autor knihy Nová studená vojna, ktorá vyšla v roku 2008. Pracoval aj pre denník Independent a BBC. O regióne strednej a východnej Európy píše viac ako 20 rokov.

Vyšlo v denníku Pravda 16. 12. 2009