Áno. Pred dvoma mesiacmi sme začali diskusie o tom, aký post by mohlo Slovensko získať. Konečné rozhodnutie zo strany predsedu komisie bolo, že budem zodpovedať za oblasť vzťahov medzi inštitúciami, personálne a logistické zabezpečenie. K tomu bude ešte kreslo podpredsedu. Neočakával som to. Naše ambície ani tak ďaleko nesiahali.

Slovenské ambície však boli komisár pre energetiku. Čo vám na ne povedal predseda komisie José Manuel Barroso?
Plynová kríza v januári zasiahla strednú a východnú Európu. V komisii sa objavil názor, že by bolo dobré, aby sa aj v budúcom tíme o energetiku staral niekto z tohto regiónu. Uskutočnili sa analýzy, do úvahy sa brali hľadiská priamo spojené s energetikou. Ale tiež stupeň integrácie vrátane členstva v eurozóne, vzťahy so západnými i východnými susedmi. Slovensko vyšlo z tohto porovnávania dobre. Hralo to istú úlohu pri zvažovaní, o ktoré portfólio sa uchádzať. Náš záujem preto Barrosovi tlmočil aj premiér Robert Fico. Bolo však jasné, že predseda komisie sa nemôže k tomu vyjadriť, kým nebude poznať celý tím a politickú atmosféru, v ktorej sa bude komisia vytvárať.

Vedeli ste teda, že nezískame požadovaného komisára?
Keď som vystriedal eurokomisára Jána Figeľa, mal som s Barrosom pracovný pohovor. Nerozprávali sme sa detailne o poste, ktorý by som mal v budúcej komisii zastávať. Na záver mi však povedal, že moje skúsenosti z diplomacie vníma ako niečo, čo by vedel v novom tíme dobre využiť. Samozrejme, že vtedy som ešte nevedel, akú oblasť mi zverí. Moja práca s Barrosom za posledných osem týždňov ho však viditeľne utvrdila v jeho názore. Keď sme o tom hovorili neskôr, vysvetlil mi, že jeho zodpovednosťou je postaviť čo najsilnejšiu zostavu a využiť talent, ktorý prináša každý komisár. A zároveň, aby jeho rozhodnutie bolo v rovnováhe politickej, geografickej, ale aj rodovej. To všetko veľmi pozorne vníma Európsky parlament, kde musia komisári uspieť.

Oslavovali ste, keď ste zistili, aké máte kreslo?
Bolo to zvláštna situácia. Od stredy večera do piatka večera bolo zasadnutie ministrov školstva, kultúry a ministrov zodpovedných za mládež. Myšlienkami som však bol tak trochu inde. V piatok však za mňa časť rokovania prebrala kolegyňa Viviane Redingová. Videl som v televízii vyhlásenie Barrosa o nových komisároch. Generálny sekretariát nám asi minútu pred verejným vystúpením oficiálne oznámil rozdelenie zodpovednosti novej komisie. Keď som otváral prílohu v elektronickej pošte, ktorú som dostal, bol som veľmi napätý. Vedel som síce, že pôjde o vzťahy medzi inštitúciami, ale nevedel som, do akej miery pôjde o zodpovednosť za ľudské zdroje a logistiku EK. Veľmi milo ma prekvapil postom viceprezidenta.

Na čo sa najviac tešíte vo funkcii?
Budem rád, keď budem mať za sebou "vypočúvanie“ v Európskom parlamente, keď komisiu europoslanci odhlasujú. Nastúpil som do funkcie 1. októbra, mal som víkend, aby som sa na to pripravil. A odvtedy to tak ide stále. Keď som trošku zvládol portfólio, tak prišlo ďalšie rozhodnutie. Na stole sa mi zase hromadia knihy, ktoré budem musieť preštudovať. Určite nad nimi strávim celé Vianoce a sviatky, aby som si trúfol predstúpiť pred europoslancov. Čo sa týka práce, bol som predstaviteľ Slovenska pri EÚ. Teraz musím zo slovenského pohľadu spraviť európsky. Budem vo výkonnom orgáne organizácie, ktorá zodpovedá za 500 miliónov ľudí.

Čo vám nevonia? Váš post vyzerá dosť byrokraticky.
Každá inštitúcia si úzkostlivo stráži svoje kompetencie, takže to bude mať politicko-technokratický náboj. Práca s ľudskými zdrojmi je zase niekedy aj o nepopulárnych opatreniach. Budem napríklad rokovať s odbormi, čo nie je jednoduché. Sú to pre mňa nové oblasti, ale budem ich musieť riešiť rovnako ako politické otázky, ku ktorým mám určite bližšie.

Budete sa sťahovať z kancelárie, ktorú máte na 10. poschodí budovy komisie. Prečo?
Platia tu protokolárne pravidlá. Podpredsedovia sú bližšie ku kabinetu predsedu, ktorý je na trinástom. Práca podpredsedov spočíva aj v koordinácii istých oblastí. V mojom prípade ide o zavedenie od 1. decembra platnej Lisabonskej zmluvy do praxe. Veľká väčšina legislatívy bude prechádzať procesom, v ktorom sa vyžaduje omnoho užšia spolupráca medzi Európskym parlamentom, členskými štátmi, a v ktorom národné parlamenty majú právo vyjadrovať sa k návrhom. Pôjde o nastavenie nového systému, aby sme rýchlejšie dosiahli výsledky pri prijímaní zákonných úprav. Po prijatí Lisabonskej zmluvy je tu dobrá vôľa na spoluprácu. Od zapojenia národných parlamentov si sľubujem, že budú osobnejšie vnímať to, čo sa deje v Bruseli. Aj výsledky eurovolieb do určitej miery odrážajú fakt, že v členských krajinách sa hovorilo v kampani o národných témach, nie európskych.

Čo sú európske témy?
Klasická európska téma je teraz, ako sa dostať z hospodárskej krízy tak, aby sme si uchránili spoločný trh. Som ešte komisár pre vzdelanie, preto pripomínam, že jedna tretina pracovnej sily, to je 80 miliónov ľudí v EÚ, má stále len základné zručnosti. Podľa všetkých odhadov bude mať teda už o desať rokov tretina Európanov ťažkosti s nájdením zamestnania. Máme problémy s tým, ako fungujú školy. Každý štvrtý mladý Európan nezvláda pochopenie toho, čo číta. Ďalej je tu téma klimatických zmien. Je to otázka budúcnosti európskeho priemyslu a kvality životného prostredia, čo je spojené s obrovskými finančnými výdavkami. Všetko to presahuje hranice jedného členského štátu. EÚ do toho musí vniesť istú pridanú hodnotu, lebo v opačnom prípade by bolo zbytočné to na tejto úrovni riešiť.

Na Slovensku ešte nikto žiadne voľby vďaka téme klimatických zmien nevyhral.
Určite nie doteraz. Keď však budeme diskutovať napríklad o kvalite školstva, energetickej bezpečnosti, tak to sú témy, ktoré sa týkajú každého človeka. Skvelú prácu tu v oblasti ochrany spotrebiteľa urobila bulharská komisárka Meglena Kunevová. Ide o to nájsť v abstraktne vnímanom Bruseli témy blízke občanom.

Vysvetlíte teda Slovákom, ako ich ovplyvní Lisabonská zmluva?
Odkázal by som im, že inštitucionálna diskusia je ukončená. Správy, ktoré budú počuť z Bruselu, už budú o konkrétnych opatreniach pre konkrétnych ľudí. Pozitívom Lisabonskej zmluvy je aj to, že urýchli a sprehľadní legislatívny proces. Verím tiež, že vytvorenie postov, ako je stály predseda Európskej rady či Vysoká predstaviteľka pre zahraničnú politiku vnesie novú kohéziu a koherenciu do činnosti komisie.

Chcete to objasniť slovami kohézia a koherencia?
Tak inak. Opatrenia a návrhy, o ktorých tu budeme diskutovať a neskôr ich schvaľovať, budú na seba lepšie nadväzovať, ako to bolo doteraz. Ide o vytvorenie právnych podmienok na to, aby plány jednotlivých predsedníctiev spolu súviseli, aby mali dlhodobý horizont a výsledky sa dosiahli skôr.

Ste Slovák, ale v komisii nezastupujete Slovensko. Môžete niečo ovplyvniť v prospech Slovenska?
Post člena Európskej komisie je post politický. Komisia musí fungovať ako inštitúcia vytvorená pre európskych občanov. Musí teda žiť v reálnom svete, musí vidieť, ako jej návrhy vnímajú členské krajiny, mať od nich spätnú väzbu. Aj to je úloha komisára za jednotlivé krajiny.

Musíte prejsť ešte schvaľovacím procesom v Európskom parlamente. Čo od toho očakávate?
Určite sa ma budú europoslanci pýtať, ako môže a ako bude lepšie fungovať spolupráca medzi inštitúciami. Budú to konkrétne otázky, lebo ľudia, ktorí mi ich budú dávať, sa tým zaoberajú niekoľko volebných období. Dôležitou témou budú aj ľudské zdroje. Komisia zamestnáva takmer 33-tisíc ľudí. To je veľká časť rozpočtu.

Koľko budete zarábať?
Plat podpredsedu sa teraz pohybuje na úrovni 22-tisíc eur mesačne. V prípade, ak úspešne prejdem vypočúvaním v Európskom parlamente a nová komisia bude schválená ako celok, malo byť ísť približne o uvedenú sumu. A na čo miniem väčšinu peňazí? Tým, čo poznajú výšku životných nákladov a ceny prenájmov v Bruseli, nemusím v tomto smere veľa vysvetľovať.

Má eurokomisár čas na rodinu?
Určite áno. Už vo funkcii stáleho predstaviteľa Slovenska pri EÚ som si nastavil pracovné zvyky tak, aby som sa mohol venovať robote, ale aby som to aj prežil. Teda si musím nájsť čas na rodinu, ale aj na to, aby som sa udržal vo fyzickej kondícii. Inak sa to robiť nedá. Rodina je na tento životný štýl zvyknutá. Ako diplomat som bol najprv v Zimbabwe, kde sa mi narodila druhá dcéra, potom sme boli v Kanade, po prvý raz v Belgicku, v Izraeli, kde sa mi narodil syn. Dcéry sú typické tínedžerky, ktoré moje presuny vôbec nevzrušujú. Berú to s ťažkým nadhľadom. Držia ma v životnej realite.

Máte v budove komisie posilňovňu?
Bohužiaľ nie. To trocha závidím kolegom z NATO, kde majú všetko. Na okolí sú však nejaké fitnescentrá, ktoré môžem navštíviť.

Keď máte na starosti inštitúcie, môžete tu dať posilňovňu vybudovať.
Postoj europoslancov by bol k tomu vzhľadom na možné výdavky pomerne jednoznačný. Najprv si budem musieť otestovať ich citlivosť na takéto veci.

Vyšlo v denníku Pravda 2. decembra 2009