Prostredníctvom nadácie Slnečnica sa česká supermodelka Helena Houdová snaží pomáhať deťom po celom svete. Verí, že filantropom môže byť každý, pretože každý má moc meniť svet.

Helena Houdová. Foto: Ja

Hviezda predvádzacích mól aj titulných strán najslávnejších magazínov tvrdí, že dievčatá by mali s modelingom začať po dvadsiatke. A nedávno vystúpila aj na konferencii Forum 2000: Demokracia a sloboda v multipolárnom svete. Tam vznikol aj tento rozhovor s Miss Českej republiky 1999.

Normal 0 21 false false false MicrosoftInternetExplorer4

Prečo ste vašu organizáciu pomenovali Slnečnica?
V čase vzniku som na to mala trochu iný dôvod ako teraz. Súviselo to aj s tým, že som vtedy bola "hipík". Význam toho názvu sa však už posunul. Slnečnice sa otáčajú za slnkom. Dá sa to vnímať ako symbol bezpečia, tepla. Hoci to na začiatku nebol zámer, akousi náhodou sme tomu dali aj tento zmysel.

Vaša práca je zameraná na pomoc deťom. Prečo ste sa rozhodli pre túto cestu?
Chcem žiť tak, aby som sa raz mohla otočiť a povedať si, že to bolo v poriadku. Že to stálo za to. Som vegetariánka, nenosím kožuchy, dokonca ani výrobky z kože. To sú však moje osobné veci. Slnečnicu som nezaložila len preto, aby som pomáhala deťom. Na začiatku som dúfala, že budem môcť urobiť oveľa viac. Deti boli prvý krok. Učila som sa znakovú reč, v rodnej Plzni som chodila do detského domova, takže táto moja práca bola nakoniec len logickým vyústením toho, čo bolo predtým.

Pýtal som sa speváka Boba Geldofa, či chce svojimi humanitárnymi a politickými aktivitami zmeniť svet. Odpovedal, že nie. Ak vy hovoríte, že ste dúfali, že urobíte viac, chcete vy zmeniť svet?
Ak človek zmení život jedného dieťaťa, jedného človeka, zmení sa aj on, a teda mení aj iné životy. Povedal to niekto múdrejší ako ja, ale ja s tým súhlasím. Samozrejme, čím viac sa nám podarí zachrániť životov, čím viac ľuďom pomôžeme v ťažkej situácii, tým lepšie. V takom prípade verím tomu, že máme tiež moc zmeniť svet.

Pomáhate ľuďom, snažíte sa prejaviť súcit, ale ste aj modelka. Teda časť svojho života trávite vo svete, v ktorom nie je jednoduché pohybovať sa bez škandálov a problémov. Hovoríte, že chcete žiť tak, aby ste sa mohli spokojne otočiť. Dá sa to zároveň?
Mala som asi tú výhodu, že som svoju súčasnú prácu začala robiť, keď som bola už trošku staršia. Už som nebola tínedžerka. Dokázala som to preto zvládnuť, nezomlelo ma to. Hoci je to neuveriteľne náročné, nakoniec to v prvom rade stojí na každom človeku, na tom, ako sa k tomu postaví. Módny biznis sa podľa mňa až tak veľmi neodlišuje od iných svetov. Skvelých ľudí tam možno nájsť rovnako ako vo fabrike či medzi novinármi. A platí to naopak. Nájdete tam aj nie príliš skvelých ľudí. Viem však, že tu existuje fascinácia módnym priemyslom, tak ju používam na veci, ktoré pokladám za oveľa dôležitejšie.

Takže fakt, že ste Helena Houdová, supermodelka, vám pomáha robiť to, čo je pre vás dôležité?
Nie, takto by som to nepovedala. To, že som supermodelka, mi pomáha otvárať dvere. Lenže keď ste s darcami, ktorí majú poskytnúť peniaze na nejaký projekt, tak ich skutočne nezaujíma, či som nejaká modelka. V Česku mi skutočnosť, že som bola známa, do istej miery - aj keď nie výrazne - pomohla. Nakoniec je vždy podstatná kvalita práce, ktorú robím. Keď som šla do Ameriky a založila som Slnečnicu, tak ma tam nikto nepoznal. Naozaj nikto. Podarilo sa nám však vybudovať organizáciu a teraz funguje. Moja práca mi pomáha v tom, že viem spájať ľudí, vytváram kontakty. A áno, už ma aj poznajú.

Čo by ste poradili mladým dievčatám, ktoré vstupujú do módneho biznisu?
Nemali by to robiť pred dvadsiatkou. Ja by som to nedovolila. A ak už áno, tak s mamou, so sprievodom. Spoznala som dievčatá, ktoré mali pätnásť rokov, boli niekde v Japonsku a kolabovali, lebo boli mimo rodiny. Tak to nejde.

Ste úspešná v práci, mate rodinu, venujete sa iným. Ako sa to dá všetko stihnúť?
Neviem, nepoznám na to odpoveď. Neviem, ako sa to dá skĺbiť. Myslím si však, že svet si čoraz viac uvedomuje, že postavenie žien nie je také, aké by malo byť.

Veľa cestujete, môžete porovnávať. Kde sú tie problémy?
Pomerne výrazne ich vidieť v moslimských krajinách. A na druhej strane musím povedať, že u niektorých žien je to ich vlastná voľba, vybrali si život, aký žijú. Mnohé veci je preto ťažké jednoznačne hodnotiť. Každá krajina je iná a každý národ je iný. Samozrejme, sú veci ktoré musím úplne odmietnuť. Ako ženskú obriezku, násilie... Zažila som neuveriteľne silné ženy, ktoré porodili dieťa a o tri hodiny išli do práce. Také niečo som si nevedela predstaviť.

Sú ženy silnejšie ako muži?
Zoberte si napríklad projekt mikropôžičiek, ktorými sa financujú malé projekty. Asi 95 percent financií ide ženám.

Skutočne?
Je to preto, že žena sa o využitie tej pôžičky postará oveľa lepšie ako muž. Žena tie peniaze neprepije, neminie ich, ale pôjde a investuje ich. Žena posiela deti do školy, má zodpovednosť za iných, neexistuje možnosť, že by pôžičku nevrátila. Hovorila som o tom s Muhammadom Yunusom, ktorý za projekt mikropôžičiek získal Nobelovu cenu za mier. A on mi hovoril presne toto. Nemá v podstate problém s tým, že by mu ženy nevracali peniaze.

A s mužmi sú problémy?
Áno. Nie veľké, ale väčšie ako so ženami.

Na čom práve pracujete v Slnečnici?
Vzhľadom na to, že finančná kríza je stále veľký problém, snažíme sa najmä nájsť peniaze na pokrytie projektov. Tento rok bol pre nás zlý. V novembri usporiadame v New Yorku veľkú akciu Zachráň dieťa. Na nej by sme mali vyzbierať peniaze, ktoré potrebujeme. Organizácia spojených národov nás tiež požiadala, aby sme boli partneri konferencie, ktorá bude vo februári v Los Angeles. Bude o vplyve médií na svet.

A ten je aký?
Mediá sú silný prostriedok. Ani nie tak na to, aby zmenili svet, ale aby zmenili ľudí, ktorí ich vnímajú. Internet je neuveriteľný nástroj. Sme prvá generácia, ktorá vidí svet prostredníctvom neho. Sme v Prahe a prostredníctvom internetu môžeme darovať dvadsať dolárov a zmeniť život človeka na druhom konci sveta. Môžeme financovať jeho konkrétny projekt a dokonca môžeme sledovať, čo sa s našou investíciou deje. Môžeme sa s tým človekom skontaktovať, hovoriť s ním. Nastal čas, aby sme všetci boli filantropmi. Ako to vyzeralo doteraz? Typický obrázok ukázal, ako starší pán niekde vypisuje šek. Myslím, že to je preč. Každý z nás teraz môže prispieť malou sumou alebo tým, čo vie. Dobrovoľníkom sa môže stať ktokoľvek a môže pomáhať kdekoľvek.

Vyšlo v Magazíne Pravdy 12. 11. 2009