Vnímate Slobodnú Európu ako symbol rozdeleného sveta?
Bola symbolom rozdeleného sveta. Nerozdelili sme ho však my. Neboli to Spojené štáty ani Európa. Rozdelený svet stvorila železná opona, ktorej existenciu si vynútil Sovietsky zväz a reakcia Západu na toto konanie. Ak na jednej strane existoval monopol na informácie, tak prečo proti tomu nepostaviť slobodný tok správ a myšlienok, ktorý by železnú oponu narúšal? Takže Slobodná Európa mala skutočne túto úlohu, ale túto rolu dostala ako odpoveď na vzniknutú situáciu, nie na to, čo vytvorila.

Nakoľko sa vaša rozhlasová stanica podieľala na páde komunistických režimov v strednej a vo východnej Európe?
Keď ľudia hovoria o páde komunizmu, vždy sa chcú dopracovať k jednej príčine, jednému dôvodu, ktorý to spôsobil. Komunizmus padol pre obrovské protirečenia vo vlastnom systéme. Komunizmus padol, pretože sa zrútil ekonomicky. Padol, pretože ľudia túžili byť kreatívni a žiť v slobodnej spoločnosti, ktorú ovládala tajná služba. Úlohu v páde komunizmu zohral Michail Gorbačov, Ronald Reagan, Margaret Thatcherová, helsinský proces. Ja však verím, že ak chcú ľudia byť slobodní, potrebujú voľný prístup k spoľahlivým a hodnoverným informáciám a myšlienkam. Práve idey vytvárajú intelektuálnu a morálnu inšpiráciu, takže je to kľúčové.

Takže úlohu ste zohrali aj vy?
Musím v mene Slobodnej Európy skromne povedať, že sme nejakú úlohu museli zohrať. Keď sa teraz porozprávate s vtedajšími disidentmi, ako boli Václav Havel, Lech Walesa či Nathan Sharansky, povedia vám, že slobodné informácie potrebovali. Prinášali im ich BBC, Hlas Ameriky, ale tiež Slobodná Európa.

Existujú ľudia, ktorí by sa neváhali nazvať disidentmi len preto, že počúvali vašu rozhlasovú stanicu. Je to správne?
Áno, sú tu ľudia, ktorí skutočne trpeli, mali existenčné problémy, dostali sa za mreže. Disent však môže mať rôzne formy s ohľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzame. Týka sa aj našej ochoty sa obetovať. Totalitný systém si berie monopol na pravdu. Ak povie, že niečo je čierne, hoci je to biele, vydáva to za skutočnosť. V tom prípade nastáva okamih, keď sa môžeme rozhodnúť, že nebudeme súhlasiť a snažíme sa nájsť alternatívny zdroj informácií. Aj toto môže byť forma disentu.

Je dvadsať rokov po nežnej revolúcii. Ľudia mali pred dvoma desaťročiami mnohé očakávania. Splnili sa aspoň trochu?
V prvom rade musím povedať, že som nebol v každom kúte Česka a Slovenska, ale poznal som vaše krajiny ešte v časoch Československej socialistickej republiky. Pamätám si Prahu z 90. rokov a bolo to skutočne iné mesto. Samozrejme, môžeme povedať, že prechod k demokracii priniesol mnoho problémov. Korupciu, nezamestnanosť, ekonomický tlak. Ale podľa mňa je veľmi ťažké byť čestný a nepovedať, že život je teraz oveľa lepší, ako bol ten počas existencie štátu s tajnou políciou. Zdá sa mi, že je potrebné vážiť si to, čo prišlo a vidieť veci v súvislostiach. Povedal to prezident Havel: Demokracia je koncept. Nemôžete pri nej vyhlásiť, že je ukončený a bodka. Poznáme to aj v Spojených štátoch. Sme mladá demokracia, máme problémy, krízy, výzvy. Demokracia je proces, ktorý si vyžaduje stále sebakritiku a sebazdokonaľovanie. Po druhé chcem pripomenúť, že demokracie nie sú len inštitúcie. Mnoho ľudí si myslí, že ak majú spravodlivé a slobodné voľby, nezávislé súdnictvo a slobodu prejavu, tak to stačí, je koniec. Inštitúcie sú dôležité, ale tie musia by ovplyvnené hodnotami.

Čo je teda demokracia?
Demokracia je pluralizmus, tolerancia, rešpektovanie rozdielov a rozmanitosť. Aj v USA sa snažíme zlepšovať naše inštitúcie, a zároveň na pýtame, či naše hodnoty, zvyky a správanie sú také, aké chceme, alebo by to mohlo byť lepšie.

Spomenuli ste jednu pravdu. Ale zo šírenia jednej pravdy, z podpory povedzme modelu západnej liberálnej demokracie, obviňujú neraz vás.
Denne vysielame v 28 jazykoch. Mnohí z tých, ktorí tvrdia to, čo ste spomenuli, nesledujú naše vysielanie v týchto rečiach. V krajine ako je Afganistan, sme vytvorili základňu pre rôzne uhly pohľadu. Musíte mať však aj morálny a etický kompas. Fakt je, že veríme v demokraciu. Preto v našom vysielaní o deviatej nenájdete reláciu o otroctve, kde zaznejú názory za a proti. Neurobíme program v iránskom vysielaní o tom, či je správne alebo nesprávne ukameňovať ženu. V našom programe je však miesto pre kritiku Európy, Ameriky, prezidenta Georgea Busha, prezidenta Baracka Obamu. Dávame priestor ľavici, pravici, zeleným. Do rádia nám v Afganistane volajú ľudia z Talibanu. Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová dokonca na takú jednu otázku odpovedala.

Vyšlo v denníku Pravda 16. 11. 2009