Slovenský premiér Robert Fico vyhlásil, že kým bude predseda vlády, tak časti protiraketového systému nebudú na Slovensku. Čo si o tom myslíte?
Povedal to slovenský premiér?

Áno.
Každá krajina NATO má, samozrejme, právo na svoje suverénne rozhodnutie. Chceme, aby sa zapojili tí, ktorí o to majú záujem. V každom prípade však dúfame, že Slovensko sa pridá k ďalším spojencom a podporí koncept novej NATO misie a návrhy, ktoré sme aliancii predložili. Systém pomôže vytvoriť symbol solidarity medzi spojencami.

Ak však hovoríme o solidarite, neznepokuje vás vyjadrenie slovenského premiéra?Nechám na slovenských komentátoroch, aby došli k takýmto záverom. Slovensko je veľmi dobrý spojenec, podieľate sa na operáciách v Afganistane, Kosove či Bosne. Dokázali ste, že si ctíte cieľ a hodnoty aliancie. Sústredil by som sa na tieto pozitíva.

Dá sa očakávať, že práve vo východnej Európe umiestnite súčasti novej protiraketovej obrany? Je to potrebné z technického hľadiska?

Všeobecne sa dá povedať, že to bude akási sieť. Na pevnine bude protiraketový systém SM-3 v južnej Európe, tiež v severnej Európe. Poľsko už v zásade súhlasilo. Radary môžu byť na iných miestach. Je normálne, že sa na tom budú podieľať viacerí spojenci, ide aj o rozloženie bremena, rizika a zodpovednosti. O tom je NATO. Čo sa týka zemepisu, tak iránske rakety môžu zasiahnuť srdce Európy, severozápadnú a juhozápadnú časť kontinentu.

Bývalý šéf Agentúry pre protiraketovú obranu však raz o predchádzajúcom systéme povedal: Nielenže dokážeme zasiahnuť letiacu guľku guľkou, dokážeme zasiahnuť presne miesto na guľke. To znie celkom dobre. Prečo to meniť?
Môžem povedať, že systém SM-3, ktorý nahradí protiraketové strely, je efektívny a prešiel množstvom úspešných testov. Použili sme ho na zostrelenie padajúceho satelitu minulý rok. Takže, keď hovoríme o zasiahnutí guľky guľkou, sme presvedčení, že systém SM-3 je rovnako účinný. Rozdiel je v tom, že nový projekt dokáže ochrániť všetkých spojencov v Európe. Systém je tiež jednoduchšie prispôsobiť zmenám. Dá sa ľahšie premiestniť, keďže nie je viazaný na raketovú základňu, ktorej vybudovanie trvá roky. V prípade zvýšeného nebezpečenstva môžeme umiestniť ďalšie rakety na lode či na určené miesta na pevnine. Okrem toho cítime, že systém je viac v súlade s NATO. V podstate ho bude mať pod palcom Severoatlantická aliancia, ktorú to posilní. Nebude to súčasť dvojstranných zmlúv.

Nebolo by však vhodné spojiť tieto dva systémy? Podobný projekt, ako mal byť v Česku, predsa už USA chráni.Čo sa týka ochrany Spojených štátov, tak protiraketové strely na základniach Fort Greely na Aljaške a Vandenberg v Kalifornii sú kľúčové. A budeme pokračovať vo vývoji tejto technológie. Dobre sa to hodí do plánov, ktoré máme v Európe. Starý systém mal obmedzenie, týkajúce sa množstva protiraketových striel, ktorých malo byť desať. To znamená, že boli schopné zostreliť päť letiacich rakiet. Na každú dve strely. Systém Aegis na lodiach ich má 80 a viac, ďalšie budú na pevnine.

Potrebujeme to všetko? Je hrozba raketového útoku reálna, napríklad z krajiny ako je Irán?
Je. Teherán testuje a rozmiestňuje rakety krátkeho a stredného doletu. Dokonca aj Sýria má rakety, hoci ide o staré sovietske Scudy. Hrozba teda existuje. Vidíme, že Irán podporuje teroristické hnutia ako Hamás a Hizballáh. Nedá sa vylúčiť, že bude ohrozovať členov NATO. Nový systém má aj odstrašujúci účinok. Ako pri iných zbraniach, snažíte sa vyvinúť niečo, čo nebude potrebné použiť. Ak to však použiť budeme musieť, bude to fungovať veľmi dobre.

Podľa mnohých analytikov USA zmeny plánov neohlásili spojencom veľmi šťastne. Súhlasíte?
Snažili sme sa to udržať v tajnosti, ale nedarilo sa. Informácie unikli predtým, ako sme rozhodnutie tlmočili Varšave či Prahe. Teraz musíme prezentovať fakty.

V Európe ste vy, aj viceprezidenta Joe Biden. Je to diplomatická ofenzíva?
Je to spojené. Bol som vo Varšave hovoriť o protiraketovej obrane. Viceprezident tam bol, tiež je v Prahe. Jeho agenda je však širšia. Samozrejme, môžete urobiť aj ten záver, že USA chcú ukázať, že im na spojencoch vo východnej a strednej Európe záleží. V tomto zmysle spievame s viceprezidentom rovnakú pieseň.

Vyšlo v denníku Pravda 23. 10. 2009