"Severokórejský diktátor Kim Čong-il je mŕtvy od roku 2003,“ povedal mi Tošimicu Šigemura na konferencii Forum 2000: Demokracia a sloboda v multipolárnom svete v Prahe. Profesor medzinárodných vzťahov z univerzity Waseda v Tokiu tvrdí, že má na to dôkazy.

Tošimicu Šigemura. Foto: Ja

Viac ráz ste v minulosti naznačili, že v Severnej Kórei už nevládne Kim Čong-il. Čo to znamená?
Mohol zomrieť už pred niekoľkými rokmi.

Čím to máte podložené?
V roku 1995 bol jeden môj priateľ s veľmi dobrými kontaktmi vo vedení režimu v KĽDR. Keď sa už mal vrátiť do Japonska, mal nečakanú možnosť vidieť sa so severokórejským lídrom v hoteli. Boli spolu v izbe a Kim Čong-il mu povedal, že nie je skutočný Kim Čong-il, ale dvojník. Režim ho používal, ak išlo o nejaké stretnutia a oslavy na verejnosti. Mal som v tom čase k dispozícii fotografie z osláv Kórejskej robotníckej strany. Dal som ich porovnať doktorom s fotografiami priateľa. Podľa nich išlo o inú osobu, na základe znamenia na líci.

Potvrdili existenciu dvojníkov ďalší ľudia?
Kim Čong-il navštevoval tajne Tokio v rokoch 1982 až 1989. Stretával sa tu s japonskou kúzelníčkou princeznou Tenko. Potom však vláda na to prišla a zakázala to. Kúzelníčku preto pozývali do Pchjongjangu. V roku 2000, keď pre neho vystúpila, však už bol vodca pre cukrovku pripútaný na vozík. Rodina Kim Čong-ila jej sľúbila, že keď zomrie, pošlú jej kvety. A roku 2003 ich aj dostala. V tom roku sa Kim Čong-il neobjavil na verejnosti 49 dní. Bolo to prvý raz, čo diktátor na taký dlhý čas zmizol. Okrem toho Kim Čong-il chodí k pomníku svojho otca Kim Ir-sena. Vždy najmenej trikrát, 1. januára, 8. júla, v deň, keď jeho otec zomrel, a 10. októbra, čo je výročie založenia Robotníckej strany. Pred rokom 2003 prichádzal s veľkou delegáciou, odvtedy už len s niekoľkými ľuďmi z najužšieho vedenia. Nikto ho nemôže kontaktovať priamo. Takže je veľmi pravdepodobné, že zomrel.

Ak by ste mali odpovedať len áno, je mŕtvy, alebo nie, nie je mŕtvy?
Povedal by som áno. Nemôžem to však potvrdiť priamym dôkazom. Nemôžem skúmať jeho DNA alebo niečo podobné. Podľa informácií, ktoré sa podarilo poskladať, sú v Severnej Kórei štyria dvojníci Kim Čong-ila. Dvaja sa podobajú viac, dvaja menej. Samozrejme, nemajú žiadnu moc, za nitky poťahujú vojenskí lídri, ktorí sa zatiaľ rozhodli, že je pre nich výhodnejšie tváriť sa, že Kim Čong-il žije a nemusia ani zabíjať dvojníkov.

Prečo sa rozhodli hrať divadlo?
Bez Kim Čong-ila by sa im v krajine ťažko vládlo. Ľudia ho chcú. Propaganda je už roky jasná: Kim Čong-il je s nami, teda sme v bezpečí. Pre Severokórejčanov je to ich skutočný, jediný líder. Teraz okrem toho medzi sebou bojujú dve skupiny vo vedení. Uvedomujú si, že nástupcom môže byť len niekto z rodiny Kim Čong-ila. Pozornosť sa sústredí na najmladšieho syna Kim Čong-una a najstaršieho Kim Čong-nama. Zaujímavé je, že Kim Čong-il si vždy vedel poradiť s rôznymi frakciami. Moc má však teraz v rukách armáda, ktorá sa už nezodpovedá predstaviteľom strany.

Kam zavedie vojenská diktatúra KĽDR?
Vojenskí lídri majú zlé vybavenie a nemajú ropu. Čo však majú, je jadrová zbraň.

Vývoj a výroba atómových zbraní bude pokračovať?
Áno. Režimu by nezostalo nič, ak by sa ich zbavil.

Svet s tým nič nedokáže urobiť? Presne pred 15 rokmi, 21. októbra 1994, podpísali predsa Severná Kórea a USA dohodu, že KĽDR zastaví jadrový vojenský program.
Mohlo by to fungovať, ak by Južná Kórea navrhla zjednotenie. Peking by tiež mohol stopnúť dodávky ropy pre Pchjongjang a otvoriť hranice so Severnou Kóreou. Režim by potom pravdepodobne skolaboval.

Vyšlo v denníku Pravda 21. 10. 2009