Existuje z právneho hľadiska dôvod, aby boli Benešove dekréty opäť na stole EÚ?
O tom sa diskutovalo už pred vstupom Česka či Slovenska do EÚ v roku 2004. Záver bol jednoznačný. Podľa Froweinovej správy pre Európsky parlament Benešove dekréty nemajú žiadny vzťah k európskemu právu. Právnici konštatovali, že pristupujúce krajiny nemusia mať nijaké obavy. Aj keď hovoríme o Charte európskych práv, tá sa vzťahuje na budúcnosť, nemá spätnú platnosť. Takže opäť neexistuje dôvod znepokojovať sa.

Slovensko tvrdí, že ak Česko dostane vyššiu ochranu pred prelomením dekrétov, musí ju dostať aj ono.
Slovenská pozícia má svoju vnútornú logiku, lebo Benešove dekréty platili pre územie celého bývalého Československa. Takže by tu vznikla určitá nerovnováha, keby si Česko vynútilo výnimku. Ak by EÚ prijala deklaráciu či dokonca dokument právnej sily smerom k Prahe v otázke Benešových dekrétov, tak to je dôvod na to, aby sa Bratislava pýtala, prečo Slovensko nie.

Takže požiadavka Bratislavy je správna?
Požiadavka je zbytočná, ale má logiku z hľadiska právnych dejín.

Dostane Česko to, čo chce Václav Klaus?
Únia určite nebude otvárať ratifikačný proces. Je otázka, čo v skutočnosti bude EÚ ochotná prijať. Dá sa predpokladať, že to bude niečo vo všeobecnej rovine. Maximálne to bude nejaká spoločná politická deklarácia. Je to však aj na českej vláde a prezidentovi, aby si ujasnili, čo naozaj Klaus požaduje.

Má Európa ešte iné "Benešove dekréty"?
Samozrejme. Vyvlastňovacie akty po druhej svetovej vojne sú bežné aj v západnej Európe. Otváranie povojnovej minulosti je z hľadiska medzinárodno-právneho citlivé, lebo odsuny, ktoré sa udiali, boli súčasťou Postupimskej dohody. Mohlo by dôjsť k spochybneniu povojnového usporiadania. V 90. rokoch vtedajší nemecký minister zahraničných vecí Klaus Kinkel vyhlásil, že Postupimská dohoda je prekonaná. Na druhý deň mal na stole oficiálne odpovede z Londýna či Moskvy, že to teda určite nie je pravda.

Vyšlo v denníku Pravda 20. 10. 2009