Ako sa spolupracovalo s Angelou Merkelovou?
Skvele. Bola to krásna doba, všetko bolo nové, vzrušujúce. Angela pracovala ľahko, nadšene, s radosťou. Nemala problém jazdiť do Prahy s mnohokilovým nákladom diernych štítkov, papierových zostáv a magnetických pások. Mala na to aj vybavenie, takú koženú kabelu, ktorú používajú remeselníci.

Kedy to bolo a čomu ste sa venovali?
Počas pôsobenia Angely Merkelovej v mojom laboratóriu sme začali študovať detail jednej základnej chemickej reakcie, nukleofilnej substitúcie, pomocou metód kvantovej chémie. Samozrejme, kvalita práce zodpovedala vtedajším možnostiam výpočtovej chémie. S Angelou sme spolupracovali od roku 1982, jej hlavný pobyt bol v roku 1986. Potom sme spolu publikovali štyri práce. Plány sme mali aj na ďalšie obdobie. Ona sa však, na moje prekvapenie, začala venovať politike. V roku 1990 už v nej bola až po uši, v roku 1991 sa stala ministerkou. Ja som bol zase dva roky vo Frankfurte na štipendiu Humboldtovej nadácie. To bol koniec spoločnej vedeckej práce.

Vídate sa ešte?
Občas súkromne, občas je náš styk písomný. Často je sprostredkovaný vďaka tomu, že jej manžel je stále aktívny vedec a stretávame sa na konferenciách.

Ako by ste ju opísali ako vedkyňu? Čo boli jej silné stránky a čo sa na sebe snažila zlepšiť?
Rozhodne verím tomu, že ak by sa ďalej venovala vede, dosiahla by v nej významné postavenie. Bola a je veľmi vzdelaná, má obrovský prehľad. Pracovala s veľkým nasadením a veľmi systematicky.

Čo teda mohla vo vedeckom svete dosiahnuť?
Zrejme by dnes bola profesorka nejakej významnej univerzity, bola by obklopená mnohými žiakmi a zbierala by jedno ocenenie za druhým.

Mohla by sa ešte z politiky vrátiť k vede?
To asi nikdy nezistíme, zostane to len špekulácia. Pravdepodobne nie, aj keby sa snažila. Veda od začiatku jej politickej kariéry výrazne pokročila, bolo by to pre ňu nesmierne náročné. Pre ženy je ťažké preklenúť aj výpadok spôsobený materskou dovolenkou. Ale ktovie? Angela je taká pracovitá a taká vytrvalá a má možnosť aspoň z diaľky sledovať vývoj vedy vďaka svojmu manželovi (Merkelovej muž Joachim Sauer je profesor chémie na Humboldtovej univerzite v Berlíne, pozn. red.)... Nepochybujem, že sa doma občas rozprávajú o vede, napríklad keď sa Joachim vráti z nejakej konferencie.

Myslíte, že vo svojom súčasnom postavení môže využiť niečo, čo sa naučila vo vedeckom svete?
Určite. Veď ako vrcholová politička je zodpovedná aj za vedu a jej financovanie. Na rozdiel od iných politikov ona vie, na čo veda slúži. A môže významu vedy v spoločnosti výrazne pomôcť, a tak ju správne smerovať.

Vyšlo v denníku Pravda 05. 09. 2009