« Moldavské voľby chválil svet len trochu | Milionár z ľudu sa postaví šľachticovi »
„Myslela som si, že príde 300 ľudí,“ vraví Natalia Morari. V apríli vyzývala ľudí, aby vyjadrili nespokojnosť s víťazstvom komunistov vo voľbách. Protestujúcich prišli tisíce. Štát Morarovú teraz obviňuje z organizovania násilností. Hrozí jej až 20 rokov za mrežami.
Natalia Morari. Foto: Ja
Patríte ku skupine ľudí, ktorých svet vníma ako organizátorov Twitterovej revolúcie v Moldavsku v apríli. Je to tak?
Predovšetkým by sme to nemali nazývať Twitterová revolúcia, lebo
tak to nebolo. Keď sa 6. apríla začínali tie udalosti, asi 40
Moldavčanov používalo Twitter (internetová sociálna sieť určená na
výmenu veľmi krátkych správ – pozn. red.). Ako prví to napísali ruskí
novinári a potom sa to nabalilo ako snehová guľa, keď toto označenie
použil nesprávne nejaký americký novinár.
Čo sa teda stalo?
Stretli sme sa šiesti rôzni ľudia. Podľa ofi ciálnych výsledkov
bolo jasné, že vo voľbách získali komunisti dostatok hlasov na to, aby
zostavili vládu a možno aj zvolili prezidenta. Šesť ľudí sa preto ráno
6. apríla stretlo a dohodlo, že by sme mali zorganizovať pokojný
občiansky proces. Bol to len náš nápad. Požiadali sme radnicu v
Kišiňove o možnosť zhromaždiť sa. Správu sme rozšírili, ale možno by
bolo lepšie nazvať túto revolúciu „odnoklassnikovou revolúciou.“
Odnoklassniki je populárna stránka v postsovietskom priestore, kde sa
kontaktujú spolužiaci. Išlo to cez e–maily, Facebook, blogy. Môj odhad
bol, že príde okolo tristo ľudí, a to bude poriadny úspech. Dav sa
nakoniec nedal porátať, prišlo do 15–tisíc ľudí. Nič sa nedialo, bolo
to pokojné.
To bolo šiesteho apríla, prečo však siedmeho vypukli násilnosti?
Podľa mňa to bola provokácia. Protesty boli spontánne, ale v dave
na videách jasne vidieť podozrivých mladých ľudí. Mali krátke vlasy,
policajný výzor, boli v civile. Bolo to organizované, ale nehovorím
kým. Predstavte si, že parlament – jednu z dvoch najstrategickejších
budov v krajine – stráži len jeden rad policajtov. Jeden rad. Všade
inde na svete, ak by sa vyskytli nejaké problémy, polícia by predsa
urobila všetko preto, aby chránila parlament. Boli to mladí policajti,
18– až 19–roční, takí, akí boli protestujúci. Kto boli tí ľudia,
ktorých som spomenula? Jeden sa dostal do budovy, hovoril tam s niekým,
potom povedal ostatným, že majú počkať a nato im vravel, že ideme do
toho. Nevieme, čo to bolo, je to na videu.
Komunisti obviňujú Bukurešť.
Prezident Voronin tvrdil, že za násilnosťami stojí Rumunsko. Na
youtube sa len nedávno našlo video, na ktorom jeden z komunistických
lídrov a podpredseda parlamentu hovorí s piatimi protestujúcimi. Vraví
im, že majú zobrať vlajku Európskej únie. Potom vidíme dvoch mladých
ľudí na streche s rumunskou vlajkou a za nimi stoja policajti. Ako sa
tam dostali, pomohli im policajti? Je veľa pochybností o tom, ako sa to
všetko stalo.
Cítite sa nejakým spôsobom zneužitá?
Niekto protesty zmenil na násilie. Mali by sme vedieť kto. Nejde
tu o mňa, ale o všetkých tých mladých, ale nielen mladých ľudí, ktorí
sa pripojili k demonštráciám, lebo chceli zmenu. Myslím, že aj opozícia
mohla byť zneužitá. Už pred voľbami sa hovorili o falšovaní. Takže plán
mohol byť taký, že keď niekto bude protestovať v uliciach, treba z
týchto ľudí urobiť kriminálnikov.
Čo bolo s vami po protestoch?
Bola som desať dní v domácom väzení. Nemohla som používať mobil,
internet, telefonovať. Nesmela som sa s nikým stretnúť. Zakázali mi aj
priblížiť sa k oknu. Lebo by to mohlo byť pokladané za pokus
skontaktovať iných ľudí. Dvaja policajti alebo ľudia z tajnej služby ma
24 hodín denne strážili pred domom. Pravidelne ma kontrolovali, či
zostávam dnu. Vtipkovala som s nimi: Počúvajte, ako by som sa z toho
domu dostala, keď ste stále tu? Cez strechu?
Natalia Morari (25)
Moldavská aktivistka, pracovala ako investigatívna novinárka pre ruský
magazín Novoje Vremja. Vyštudovala sociológiu v Moskve. Z Ruska ju však
vypovedali, tvrdí, že pre jej články odhaľujúce korupciu. Po aprílových
voľbách v Moldavsku bola jednou z organizátoriek protestov.
Vyšlo v denníku Pravda 31. júla 2007









