„Myslela som si, že príde 300 ľudí,“ vraví Natalia Morari. V apríli vyzývala ľudí, aby vyjadrili nespokojnosť s víťazstvom komunistov vo voľbách. Protestujúcich prišli tisíce. Štát Morarovú teraz obviňuje z organizovania násilností. Hrozí jej až 20 rokov za mrežami.

Natalia Morari. Foto: Ja

Patríte ku skupine ľudí, ktorých svet vníma ako organizátorov Twitterovej revolúcie v Moldavsku v apríli. Je to tak?
Predovšetkým by sme to nemali nazývať Twitterová revolúcia, lebo tak to nebolo. Keď sa 6. apríla začínali tie udalosti, asi 40 Moldavčanov používalo Twitter (internetová sociálna sieť určená na výmenu veľmi krátkych správ – pozn. red.). Ako prví to napísali ruskí novinári a potom sa to nabalilo ako snehová guľa, keď toto označenie použil nesprávne nejaký americký novinár.

Čo sa teda stalo?
Stretli sme sa šiesti rôzni ľudia. Podľa ofi ciálnych výsledkov bolo jasné, že vo voľbách získali komunisti dostatok hlasov na to, aby zostavili vládu a možno aj zvolili prezidenta. Šesť ľudí sa preto ráno 6. apríla stretlo a dohodlo, že by sme mali zorganizovať pokojný občiansky proces. Bol to len náš nápad. Požiadali sme radnicu v Kišiňove o možnosť zhromaždiť sa. Správu sme rozšírili, ale možno by bolo lepšie nazvať túto revolúciu „odnoklassnikovou revolúciou.“ Odnoklassniki je populárna stránka v postsovietskom priestore, kde sa kontaktujú spolužiaci. Išlo to cez e–maily, Facebook, blogy. Môj odhad bol, že príde okolo tristo ľudí, a to bude poriadny úspech. Dav sa nakoniec nedal porátať, prišlo do 15–tisíc ľudí. Nič sa nedialo, bolo to pokojné.

To bolo šiesteho apríla, prečo však siedmeho vypukli násilnosti?
Podľa mňa to bola provokácia. Protesty boli spontánne, ale v dave na videách jasne vidieť podozrivých mladých ľudí. Mali krátke vlasy, policajný výzor, boli v civile. Bolo to organizované, ale nehovorím kým. Predstavte si, že parlament – jednu z dvoch najstrategickejších budov v krajine – stráži len jeden rad policajtov. Jeden rad. Všade inde na svete, ak by sa vyskytli nejaké problémy, polícia by predsa urobila všetko preto, aby chránila parlament. Boli to mladí policajti, 18– až 19–roční, takí, akí boli protestujúci. Kto boli tí ľudia, ktorých som spomenula? Jeden sa dostal do budovy, hovoril tam s niekým, potom povedal ostatným, že majú počkať a nato im vravel, že ideme do toho. Nevieme, čo to bolo, je to na videu.

Komunisti obviňujú Bukurešť.
Prezident Voronin tvrdil, že za násilnosťami stojí Rumunsko. Na youtube sa len nedávno našlo video, na ktorom jeden z komunistických lídrov a podpredseda parlamentu hovorí s piatimi protestujúcimi. Vraví im, že majú zobrať vlajku Európskej únie. Potom vidíme dvoch mladých ľudí na streche s rumunskou vlajkou a za nimi stoja policajti. Ako sa tam dostali, pomohli im policajti? Je veľa pochybností o tom, ako sa to všetko stalo.

Cítite sa nejakým spôsobom zneužitá?
Niekto protesty zmenil na násilie. Mali by sme vedieť kto. Nejde tu o mňa, ale o všetkých tých mladých, ale nielen mladých ľudí, ktorí sa pripojili k demonštráciám, lebo chceli zmenu. Myslím, že aj opozícia mohla byť zneužitá. Už pred voľbami sa hovorili o falšovaní. Takže plán mohol byť taký, že keď niekto bude protestovať v uliciach, treba z týchto ľudí urobiť kriminálnikov.

Čo bolo s vami po protestoch?
Bola som desať dní v domácom väzení. Nemohla som používať mobil, internet, telefonovať. Nesmela som sa s nikým stretnúť. Zakázali mi aj priblížiť sa k oknu. Lebo by to mohlo byť pokladané za pokus skontaktovať iných ľudí. Dvaja policajti alebo ľudia z tajnej služby ma 24 hodín denne strážili pred domom. Pravidelne ma kontrolovali, či zostávam dnu. Vtipkovala som s nimi: Počúvajte, ako by som sa z toho domu dostala, keď ste stále tu? Cez strechu?

Natalia Morari (25)

Moldavská aktivistka, pracovala ako investigatívna novinárka pre ruský magazín Novoje Vremja. Vyštudovala sociológiu v Moskve. Z Ruska ju však vypovedali, tvrdí, že pre jej články odhaľujúce korupciu. Po aprílových voľbách v Moldavsku bola jednou z organizátoriek protestov.

Vyšlo v denníku Pravda 31. júla 2007