Malo by Slovensko uznať Kosovo?
Nikdy by som nebol taký arogantný, aby som Slovensku hovoril, čo má robiť. Keď bol pred niekoľkými týždňami na Balkáne viceprezident Joe Biden, vyhlásil, že Spojené štáty podporujú demokratické, multietnické a nezávislé Kosovo. To je nezvrátiteľný postoj USA, pretože si myslíme, že takého Kosovo prispeje k stabilite regiónu. Boli by sme určite radi, keby ho uznalo viac štátov, aby sa posilnilo jeho postavenie na medzinárodnej scéne.

Povedali ste demokratické, multietnické a nezávislé Kosovo. Začnime nezávislosťou. Srbsko ju neuznalo. A tak je nezávislé Kosovo po desaťročí rokovaní, prítomnosti medzinárodných jednotiek na jeho území a investovaní množstva peňazí v podstate nejasný výsledok. Nie?
Uznala ho drvivá väčšina krajín EÚ, NATO, susedných štátov. Takže, ak sa na to pozriete z tohto pohľadu, je to jasný pokrok. Myslíme si, že s nezávislosťou sa odstránila neistota na strane ľudí v Kosove. Pýtali sa, čo bude ďalej. Teraz môžu obyvatelia Kosova pracovať na tom, aby dosiahli svoje ciele. Posilnili demokratické inštitúcie, vytvorili štát, v ktorom budú mať všetci rovnaké práva bez ohľadu na národnosť, riešili ekonomické problémy. Teda veci, ktorými sa zaoberajú mnohé štáty. Srbsko jasne povedalo, že nemá v úmysle Kosovo uznať. Akceptujeme to a Belehradu hovoríme, že teraz by sme mali pracovať najmä na budúcnosti Srbska v euroatlantických štruktúrach.

Multietnické Kosovo. Boli by ste ochotný ísť do Prištiny, nepovedať ľuďom, kto ste, a rozprávať sa s nimi po srbsky?
Áno a aj som to urobil. Tak som s nimi vedel komunikovať. Ale ak otázka znie, či je v Kosove z pohľadu národnostných menšín ideálna situácia, tak je odpoveď nie. Nikto to ani netvrdí. Srbi, ale aj ďalšie etniká v Kosove, majú dôvody sa sťažovať. Ahtisaariho plán však hovorí o bezpečnosti pre všetkých a je potrebné ho spoločne plniť.

Demokratické Kosovo. Srbi nemajú zastúpenie v orgánoch moci v Kosove. Môže to zmeniť medzinárodné spoločenstvo?
Nemyslím si, že medzinárodné spoločenstvo môže práve toto zmeniť. Je škoda, že sa všetci obyvatelia nezapájajú do demokratických procesov, do volieb. Je to škoda preto, že teraz môžu ovplyvniť smerovanie nového štátu.

A čo kosovskí politickí predstavitelia? Veľa sa stále hovorí o ich prepojení na mafiu, ľudia vo vláde sú z Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorá bola svojho času aj na listine teroristických organizácií. Je to dobrá reprezentácia?
Podľa mňa sú problémy Kosova veľmi podobné problémom, ktoré majú krajiny na Balkáne. Korupcia, organizovaný zločin. Sú podobné aj problémom, ktoré majú štáty, čo už sú v Európskej únii. Bol som Bulharsku pred pár rokmi ako diplomat. A sú podobné problémom, ktorým čelí aj Srbsko. Podsvetie tam predsa zavraždilo premiéra (Zorana Djindjiča zastrelili v marci 2003, pozn.).

Sme v regióne, kde ľudia začínali vojny pre krivdy, ktoré sa udiali pred stáročiami a Balkán ťahá k sebe Európska únia i NATO. Nemôže sa nám to vypomstiť?
Ja som optimista. Uznávam, že je ľahké byť na Balkáne pesimistom, keď každý deň počujete rozprávať nejakých nacionalistických politikov. Keď však porovnám situáciu spred 15 rokov so súčasnosťou, vidím obrovský pokrok. Rumunsko, Bulharsko a Slovinsko sú v EÚ a NATO. V aliancii sú tiežChorvátsko a Albánsko. Krajiny tohto regiónu idú správnym smerom. Predstavte si, že sedíme v roku 1946 niekde v ruinách Berlína. O akej budúcnosti pre Európu by sme sa rozprávali? A pozrite sa, kde ste teraz. To isté sa môže stať na Balkáne.

Publikované na www.pravda.sk 20. 07. 2009