"Severoatlantická aliancia v Afganistane zvíťazí, keď sa bezpečnostné zložky a vláda dokážu postarať o krajinu. Zatiaľ to nefunguje, ale robíme pokroky." povedal mi Robert Simmons. Ten pôsobí vo funkcii zástupcu námestníka generálneho tajomníka NATO pre bezpečnostnú spoluprácu a partnerstvo. Rozhovor poskytol počas konferencie Euroatlantické skúsenosti a balkánske vízie, ktorú organizovali v čiernohorsom Kolašíne Slovenská atlantická komisia, rezorty diplomacie Slovenska a Čiernej Hory s podporou Slovak Aid.

Má Severoatlantická aliancia nepriateľov vo svete?
Po skončení studenej vojny prijalo NATO rozhodnutie, že sa nestavia proti žiadnej konkrétnej krajine či skupine štátov. Počas studenej vojny bol nepriateľom Sovietsky zväz a jeho satelity. Dnes to nie je nijaká krajina. Nemyslím, že sa to zmení, sú tu iné problémy. Terorizmus, zlyhávajúce štáty, šírenie zbraní hromadného ničenia. Len raz sme aktivovali 5. článok Severoatlantickej zmluvy. Bolo to po 11. septembri 2001. Aj vtedy išlo o teroristický čin. Nedá sa povedať, že hrozby, ktoré som spomenul, sú menej nebezpečné, ako by bol útok nejakej krajiny. Ale netýkajú sa žiadneho konkrétneho štátu. Takže povaha problémov, ktorým čelíme, sa zmenila.

NATO je politická aj vojenská aliancia. A armády si žiadajú veľké peniaze. Prečo by sme ich mali dávať ozbrojeným silám najmä teraz, v čase ekonomickej krízy?
Všetci nesieme zodpovednosť za to, že budeme bojovať proti hrozbám, ktoré som spomenul. Slovensko možno nie je napríklad priamo ohrozené teroristami. Keď však spojenci sú, podľa princípu kolektívnej bezpečnosti im druhí pomáhajú. V tom je však veľká výhoda aliancie. Ak to robíme spoločne, stojí to menej peňazí a tento proces dokážeme dobre manažovať. Takže nemusíte budovať všetky zložky ozbrojených síl. A v čase krízy môžu byť správne použité peniaze na obranu aj hospodársky impulz.

Jedna vec je kolektívna obrana, ale aj verejnosť sa pýta, prečo by malo mať Slovensko napríklad vojakov v Afganistane.
Je celkom jasné, že Afganistan bol pod vládou Talibanu zdrojom terorizmu po celom svete. Zlyhávajúce štáty sú nebezpečenstvo, ktorému čelíme všetci. Ľudia z Al-Kajdá, ktorí zaútočili na USA a Britániu, mali bezpečné útočisko v Afganistane. Takže sa spolu snažíme, aby sa to nezopakovalo.

A keď vám poviem, že útoky z 11. septembra aj tak zosnovala americká vláda?
Nie. Neverím tomu. A väčšina uvažujúcich ľudí tomu tiež neverí. Videl som, čo sa deje. Bol som na americkom ministerstve zahraničných vecí, keď zasiahli Pentagón.

Môže si NATO dovoliť zlyhať v Afganistane?
Ak sa pozrieme na to, že sme do toho investovali veľmi veľa, prehra nie je akceptovateľná možnosť. Na druhej strane však NATO nemôže a nechce urobiť všetko samo. Cieľom je priniesť stabilitu do Afganistanu. Ale vieme, že nakoniec sa o ňu budú musieť starať ľudia tam. Preto pomáhame budovať Afganskú národnú armádu. Už teraz s ňou spolupracujeme pri 80 percentách akcií. Budúcnosť krajiny je v rukách vlády, ktorej pomáhajú iné organizácie ako aliancia. Je tu OSN, ktorá v súčinnosti s afganskými úradmi skvalitňuje služby pre ľudí, zlepšujú ich život. Toto je veľmi dôležité. Afganistan sa nikdy neposunie z kategórie zlyhávajúceho štátu bez kvalitnej fungujúcej vlády a ďalších orgánov. Víťazstvo bude, keď sa bezpečnostné zložky a vláda dokážu postarať o krajinu a naša pomoc bude skôr už len poradná a technická. Zatiaľ to nefunguje, ale robíme pokroky.

Nestráca aliancia kredit pre nekončiace sa debaty o počte vojakov v Afganistane a o národných výnimkách? Jednotky niektorých krajín nemôžu bojovať v snehu, iné zase v noci a podobne.
Národných výnimiek je menej, ale i tak je potrebné ich počet ešte znižovať. Všetci musia byť ochotní zapojiť sa do boja. Keď NATO zasahovalo na Balkáne, keď išlo do Bosny, mnohí tvrdili, že prídeme o mnohých vojakov. Nakoniec sme mali len niekoľko obetí. To bohužiaľ nie je prípad Afganistanu. Príslušníci armád aliancie tam zomierajú veľmi často. Lenže všetci sa s tým musíme vyrovnať a to tak, že každý si bude plniť svoje úlohy a povinnosti.

Do aliancie pred dvoma mesiacmi vstúpili dve balkánske krajiny. Nakoľko je tento región podstatný pre NATO?
Balkán zostáva dôležitou oblasťou pre alianciu. Niektoré štáty z tohto regiónu sú už súčasťou NATO. Všetky ostatné krajiny, s výnimkou Srbska, sa o členstvo usilujú a vo svojom snažení sa nachádzajú v rôznych fázach. Keďže tu nemáme žiadnu horúcu krízu, Balkánom sa aliancia nezaoberá na dennej báze. Aktívne však spolupracujeme so štátmi ašpirujúcimi na členstvo, do čoho sa, samozrejme, zapájajú balkánske krajiny, ktoré sú už v štruktúrach aliancie.

Ako menia štáty Balkánu NATO?
Každé rozširovanie zmenilo a mení túto organizáciu. Keď sa členom stanú nejaké krajiny, región, z ktorého prišli, sa stáva priamou agendou aliancie. Prichádzajú s vlastnými poznatkami a expertízou a podieľajú sa na práci NATO.

Potrebujeme teda v aliancii ďalšie balkánske krajiny, ako sú Čierna Hora, Macedónsko či Bosna a Hercegovina?
To je aj odpoveď na problém únavy z rozširovania. Je lepšie mať ich všetkých vnútri. Nie zajtra, ale nakoniec predsa. Prevláda v podstate všeobecný súhlas, že ich členstvo bude pre región znamenať väčšiu stabilitu a pokoj.

Bude konečné rozhodovanie o ďalšom rozširovaní organizácie náročné?
Nemyslím, že to bude až také zložité. Od začiatku, ešte v 90. rokoch, bolo rozširovanie NATO súčasť diskusie