Čo bolo pre vás najväčšie prekvapenie či šok, keď ste prvý raz prišli do Číny?
V prvých momentoch na mňa najviac zapôsobila masa ľudí. Predstavte si, že v 17-miliónovom Pekingu poviete, že ste zo Slovenska, ktoré má päť miliónov obyvateľov. Pozrú sa na vás a pomyslia si, že je to jedna tretina ich hlavného mesta. Teraz im už hovorím, že Slovákov je takých 35 či 50 miliónov a Číňania si stále len ťažko predstavujú, že je nás tak málo. Počas najväčšieho čínskeho sviatku, osláv národného dňa 1. októbra, bolo na pekinskom námestí Tchien-an-men 900-tisíc ľudí. Čínska sprievodkyňa sa ma pýtala, koľko obyvateľov má slovenské hlavné mesto. Vravím, že pol milióna. Pozrela sa na námestie a povedala, potom sú tu dve vaše hlavné mestá.

Čo vedia Číňania o Slovensku?
Netušia veľa. Ako to býva pri veľkých národoch. Mal som v rukách príručku pre čínskych sprievodcov. Amerike tam venovali 10 strán, Británii sedem strán, Slovensku osem riadkov. Napísali o prírodnom bohatstve, hradoch. Slovenskou národnou rastlinou je však podľa tejto príručky bambus. Rozdelenie obyvateľstva tam bolo takéto: 85 percent Slováci, 10 percent Česi a zvyšok Rómovia a Ukrajinci. Maďarov vôbec nespomenuli.

Chutili by Číňanovi bryndzové halušky?
Vo všeobecnosti nie. Keď som tu mal čínskych kamarátov, nevedeli sa tu najesť ani z našich raňajok. Považovali ich za hnusné. Číňania majú z nášho syra, masla či džemu žalúdočné problémy.

Vyšlo v denníku Pravda 18. 06. 2009