Dostal 25 rokov za to, že chcel založiť nezávislé odbory na komunistickej Kube. "Advokátku som videl 10 minút pred procesom," povedal mi opozičný aktivista Pedro Pablo Alvaréz Ramos (61). Z väzenia vyšiel, až keď súhlasil, že opustí krajinu.

Pedro Pablo Alvaréz Ramos Foto: Ja

Ako vám kubánsky režim zdôvodnil zatknutie?
Verejnosti povedal, že patrím do skupiny, ktorá chce zvrhnúť režim. Že ma podporujú Spojené štáty a cudzina. Nič z toho nepodložili jediným dôkazom. Tvrdenia o tom, že opozícia sú najatí žoldnieri Ameriky, opakuje režim stále podľa goebbelsovského, že sto ráz vyslovená lož sa stáva pravdou.

Dali vám možnosť obhajovať sa?
Svoju advokátku som videl desať minút pred procesom. Sedemnásť dní po zatknutí v marci 2003 som mal súd. Navrhli mi doživotie. Nakoniec som dostal 25 rokov. Všetko len preto, že som chcel na Kube založiť nezávislé odbory.

Môžete opísať váš pobyt vo väzení? Ako vás to poznačilo?
Predstavte si, že takmer päť rokov musíte žiť s kriminálnikmi, vrahmi. Medzi ľuďmi, ktorí nemajú žiadne zábrany. Politických väzňov na Kube dávajú práve k najhorším zločincom, do najprísnejšie strážených väzníc. Ani som si nevedel predstaviť, čo všetko sa odohráva za mrežami. Policajti sa k väzňom správajú ako ku zvieratám. Bežne ich mlátia.

Bili aj vás?
V prípade politických väzňov si dávajú pozor. Nechcú príliš poskytovať argumenty medzinárodnej verejnosti, nechcú, aby ich obviňovali z mučenia a násilia. Režim však prenasleduje rodiny politických väzňov. Človeka sa snažia vo väzení izolovať a psychicky ho ničiť. Práve preto opozičných aktivistov dávajú medzi najhorších väzňov. Ľudia si tam ubližujú. Videl som odrezané ruky, vypichnuté oči, teror. V takom prípade strácate cit. Žijete v cele s inými, v hrozných hygienických podmienkach, bez poriadnej lekárskej starostlivosti. Jednu vodu pijete, aj sa v nej umývate, okolo vás behajú potkany a hmyz. No vy ste už videli príliš veľa hrôz. Aj toto je istý spôsob mučenia.

Keď ste boli v takej ťažkej situácii, keď vám povedali, že dostanete 25 rokov, neľutovali ste, že ste nejako vystupovali proti režimu?
Ak by som to mal znovu urobiť, išiel by som do toho opäť. Viete, dostal som ponuku – byť ďalej vo väzení, alebo opustiť Kubu a ísť do Španielska. Spoluväzni mi hovorili, keď mi to ponúkli, aby som šiel. Aby som využil príležitosť a povedal svetu, čo sa tu deje. To teraz robím. Hovorím, že som tu na rozkaz.

Čo stačí na to, aby sa človek stal podozrivým komunistickému režimu?
Stačí, že ste trocha iný. Tisíce mladých ľudí dostali niekoľkoročné tresty len preto, lebo mali na niečo odlišný názor. Obyčajní zvedaví ľudia, ktorí sa len vyjadrujú k veciam okolo seba. To nie je niekto z opozície. Ani neviete, ako sa stanete nepriateľom štátu. Stačí len, že sa neobjavíte na správnom mítingu či straníckej schôdzi a niekto vás udá.

Myslíte si, že len smrť Fidela Castra môže znamenať zmenu situácie na Kube?
Úprimne povedané, myslel som si, že to môže prísť aj bez toho, ale už som skeptický. Naďalej treba vyvíjať tlak na režim. Realita však ukazuje, že kým Fidel Castro nezomrie, asi sa na Kube toho veľa nepohne. Neverím ani, že Raúl Castro by dokázal byť architekt veľkých zmien. Niečo malé však asi spraví, najmä v ekonomickej oblasti.

Veríte v pomoc medzinárodného spoločenstva. Je však mnoho najmä ľavicových politikov, ktorí v ľuďoch ako Fidel Castro vidia skôr mýtus ako diktátora. Legendou je aj Che Guevara, ktorého nosia mladí ľudia na tričkách. Čo by ste im odkázali, keď vidíte, kam revolucionári zaviedli Kubu?
Áno, vytvorili sa tu isté mýty. Pre ľavicu je veľmi ťažké zabudnúť na toho antiimperialistického revolucionára Fidela Castra, ktorý je plný čistých ideálov. U Che Guevaru nevidia, že založil popravné čaty. Kuba však nie je nejaká skvelá alternatíva kapitalizmu. Je to ten najhorší príklad, kam sa dostane krajina, kde nemajú ľudia slobodu. V demokracii, ak niečo nejde, tak ako je to teraz s hospodárskou krízou, sú možné reformy. Diktatúra a tyrania však nefungujú od základu. To je rozdiel medzi krízou, ktorú dnes môže cítiť kapitalizmus, a medzi problémami v krajine, kde nie je sloboda.

Pedro Pablo Alvaréz Ramos

Narodil 25. januára 1948 v Havane. Spolu s ďalšími 74 opozičnými aktivistami bol 18. marca 2003 zatknutý a odsúdený na 25 rokov odňatia slobody za aktivity na obranu kubánskych pracujúcich a proti zneužívaniu ich práv štátnou mocou. Vo februári 2008 bol po 4 rokoch a 11 mesiacoch prepustený a deportovaný španielskym vojenským lietadlom do Madridu. Represiám zo strany režimu čelil už v 60-tych rokoch, kedy bol viackrát zadržaný. V roku 1968 bol poslaný do neslávne známych pracovných táborov v provincii Camaguey. V roku 2000 bol zatknutý za organizovanie prvého kongresu Únie pracujúcich Kuby. Odsúdený bol na tri mesiace väzenia. Vo februári 2001 sa spojil s disidentom Oswaldom Payom a stal sa gestorom petičnej akcie Projekt Varela. Rodinu Pedra Pabla Alvaréza Ramosa finančne podporovali aj slovenskí poslanci Európskeho parlamentu za stranu SMER v rámci programu adopcií, ktorý realizuje Nadácia Pontis a občianske združenie Človek v ohrození od roku 2005.

Vyšlo v denníku Pravda 30. 04. 2009