Odchádzate do Afganistanu. Čo očakávate?
Sú to určite zmiešané pocity. Ideme tam s istým rešpektom, ktorý je potrebný. Nie je to však strach. Každý to zažíva po svojom. Iné je to pre ľudí, ktorí už majú vlastné rodiny, iné pre slobodných.

Vy už rodinu máte?
Momentálne som šťastne slobodný (smiech).

V dôstojníckej funkcii však velíte ľuďom, ktorí zanechávajú na Slovensku manželky s deťmi. Ako to zvládajú?
Príprava na misiu v sebe zahŕňa aj prípravu rodiny. Vojak vie vopred dostatočne dlho, že odchádza. Je jeho úlohou to s blízkymi prebrať, aby pochopili napríklad aj také veci, ako s nimi ostať v kontakte.

Ten je možný ako?
Podľa zákona má každý vojak nárok na tridsať minút telefonického hovoru za mesiac. Minúty sa dajú preniesť z vojaka na vojaka. Dá sa to, ak má niekto napríklad nejaké problémy a iní volali menej. Nesmie však byť prekročený balík povolených minút. Pracuje sa tiež na vybudovaní internetového spojenia.

Nemôžete si tam zobrať mobil?
Bohužiaľ nie. Veľmi to tam nefunguje. Ideme na miesto, kde je iba prach.

Aké úlohy budete plniť v Afganistane?
Hlavnou úlohou bude zabezpečiť stráženie Kampu Holland v provincii Uruzgan. To zahŕňa kontrolu osôb a techniky.

Ste na to dobre pripravení?
Nikdy sa nedá povedať, že ste pripravení na sto percent. Naša jednotka však absolvovala potrebný výcvik, máme materiálne i technické zabezpečenie.

Všetci vojaci majú svoje cvičenia. Čo je špecifické na výcviku pred misiou?
Afganistan je najrizikovejšia misia. Nemôžu tam ísť ľudia, ktorých by ste vybrali len tak. Musia mať už niečo za sebou a musia v tom byť dobrí. Samotná strážna služba je náročná a v Afganistane to bude ešte sťažovať fakt, že tam budeme v letnom období, keďže by sme sa mali vrátiť začiatkom septembra. Očakávame až 50-stupňové teploty.

Také nasadenie dá zabrať aj psychike.
Máme za sebou psychologickú prípravu. Každý týždeň príde duchovný. Psychológ k nám bude chodiť na vyžiadanie z Kandaháru. Podľa mňa to však zvládneme aj psychicky.

Pre vás je to prvá misia?
Áno, konečne.

Konečne? Teda sa tešíte...
Som v armáde od roku 2000 a áno, teším sa.

Poručík Miroslav Osif pred odchodom do Afganistanu. Foto: Pravda, Ivan Majerský

Vyšlo v denníku Pravda 07. 03. 2009