Ľudí brutálne vraždia, matkám zomierajú v náručí deti. Činy barmskej junty opisuje Zoya Phan, medzinárodná koordinátorka organizácie Burma Campaign UK. „Na moju dedinu zaútočili, keď som mala 14 rokov,“ povedala mi opozičná aktivistka v rozhovore na konferencii Fórum 2000 v Prahe.

Barmská junta jej zabila rodičov, Zoya Phan bojuje ďalej. Foto: AP

Pochádzate z karenskej menšiny v Barme, ktorú vojenská junta v krajine prenasleduje. Kedy vás to zasiahlo?
Keď som bola malá, mali sme v dedine vlastnú samosprávu. Do oblasti však prenikali barmské jednotky. Kareni trpeli ekonomickými problémami, potláčali ich ľudské práva. Na moju dedinu zaútočili, keď som mala 14 rokov. Bombardovali nás, ostreľovali, robili letecké nálety. Zem sa triasla, bolo to príšerné, veľmi som sa bála. Museli sme utekať džungľou len s niekoľkými vecami na chrbte. Nemali sme žiadne lieky ani miesto, kde by sme ošetrili zranených.

Čo bolo ďalej?
Moja matka dostala infarkt. Nakoniec sme sa dostali do utečeneckého tábora. Mama mala čoraz väčšie problémy so srdcom, až nakoniec v roku 2004 zomrela.

Ako dlho ste boli v utečeneckom tábore?
S prestávkami takmer 10 rokov. Dostala som sa tam roku 1995, o rok neskôr som sa však vrátila do Barmy, nie však na miesto, z ktorého som prišla. Lenže opäť sa to opakovalo. Útoky, zabíjanie. A zase som skončila v utečeneckom tábore v Thajsku. Podarilo sa mi začať študovať. Mnoho mladých ľudí z táborov nedostane túto šancu. Dievčatá končia v sexuálnom priemysle.

Kedy ste sa rozhodli, že sa pokúsite zmeniť veci okolo seba?
Môj život bol o prežití. Keď ste v Barme, nemáte prístup k informáciám. Neviete ani len to, čo sa deje v inej časti krajiny, nehovoriac už o svete. Lenže ani svet nevie veľa o tom, čo sa v Barme odohráva. Roku 2003 som bola zase späť v Barme. Opäť sa nič nezmenilo. Moja dedina bola zničená, ľudia bez jedla a liekov sa ukrývali pred vojakmi v džungli. Matkám umierali malé deti, ku ktorým sa nedostala ani medzinárodná pomoc. Bola som nahnevaná, veľmi nahnevaná. Povedala som si, že musím urobiť aspoň niečo. Chcem upriamiť pozornosť na svoju krajinu.

Ako vyzerá opozícia proti režimu?
Existuje viacero opozičných skupín, ale spája nás boj za ľudské práva a demokraciu. Máme spoločného nepriateľa, ktorým je vojenská diktatúra. Snažíme sa, aby sa do krajiny dostávalo viac humanitárnej pomoci, aby sa nestávali prípady, že sú uzavreté hranice s Thajskom a Indiou. Naším cieľom je aj rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by prikázala režimu okamžite prepustiť všetkých politických väzňov. Samozrejme vrátane nositeľky Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij. Medzinárodné spoločenstvo tiež musí žiadať od junty, aby začala s opozíciou politický dialóg. A tiež musí sprísniť ekonomické sankcie. Teraz to vyzerá tak, že za peniaze zahraničných investorov nakupuje junta zbrane, ktoré potom používa proti svojim odporcom.

Neplatil by na barmských generálov najviac vojenský zásah?
Ak by to bolo nevyhnutné... Barmčania by privítali pomoc. Mali by sme sa však teraz sústrediť na absolútne embargo na dovoz zbraní do Barmy. Krajiny ako Čína, India a ďalšie stále predávajú režimu zbrane.

Kareni bojujú proti diktatúre aj so zbraňou v ruke. Je to úspešný boj?
Keď vašich ľudí ničia, zabíjajú, urobíte všetko pre to, aby ste ich ochránili. Karenskí povstalci pomáhajú obyvateľom skrývať sa, odstraňujú míny, ktoré nastražila barmská armáda. Ja sa snažím hľadať politické riešenie.

Skôr ako sa Sylvester Stallone rozhodol natočiť štvrtý film o Rambovi, telefonoval vraj do OSN, aby mu povedali, akú humanitárnu katastrofu svet najviac ignoruje. Povedali, že tú v Barme, tak tam Stallone John Ramba vyslal. Viem, že je to len film, ale prečo svet Barmu ignoruje?
Musím vás opraviť. Rambo je skutočnosť, ten film je o tom, čo sa naozaj deje. Tie hrôzy, vraždenie, znásilňovanie, vypaľovanie dedín, to je realita. Stretla som Sylvestra Stallona na premiére Ramba v Londýne. Ľudia sa ma pýtali, či je to, čo videli na plátne, ozajstné. Povedala som im, že áno. Že ten príbeh je ako založený na mojom živote. Každý deň v Barme brutálne zabíjajú ľudí a svet sa o tom dozvedá až od Ramba.

Nebojíte sa vystupovať proti režimu?
Junta zabila moju matku, keď ju vyhnala z domova. Zavraždila môjho otca, vodcu Karenského národného zväzu. Ja som tiež na čiernej listine.

Zoya Phan

Je medzinárodná koordinátorka organizácie Burma Campaign UK. Pochádza z karenskej menšiny, ktorú v Barme brutálne prenasleduje junta. Za desaťročia konfliktu muselo viac ako 200-tisíc Karenov opustiť svoje domovy. Zoya Phan zastupovala vlani v decembri pri príležitosti 20. výročia udeľovanie Sacharovovej ceny Európskym parlamentom nositeľku Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij, ktorú režim stále drží v domácom väzení.

Vyšlo v denníku Pravda 18. 02. 2009