Rusko sa nachádza v zľadovatenej jame, tvrdí Alexandr Podrabinek. Disidenta zo sovietskych čias nemá rada ani moc v súčasnom Rusku. „Putin a jeho ľudia nevedia, ako riadiť štát bez toho, aby si nevytvorili nejaké ohrozenie,“ povedal mi Podrabinek v rozhovore na konferencii Fórum 2000 v Prahe.

Alexandr Podrabinek. Foto Ja

Čo má dnešné Rusko niečo spoločné so Sovietskym zväzom?
Veľmi veľa. A k ďalším veciam z vtedajších čias sa blížime. Krôčik po krôčiku. Dnes je v Rusku menej demokracie, ako bolo včera, a viac ako bude zajtra. Od demokracie prechádzame k totalitarizmu. Putin je naše všetko. Putin je pre nás všetkým. (smiech). Oživujú sa nielen mocenské nástroje zo sovietskych čias, ale aj spôsoby. Vláda musí všetko riadiť, demokratické orgány sú pod kontrolou, neexistuje normálna práca parlamentu. Ten už pripomína Najvyšší soviet z čias ZSSR.

Ako k tomu došlo?
Rusko sa nachádza v zľadovatenej jame. Aby sa z nej vyhrabalo, potrebovalo by ohromné množstvo síl a rozhodnutie, že to chceme urobiť. Lenže, žiaľ, ľuďom nezáleží na tom, aby sa rozhodovali, nechcú slobodu, lebo to niekedy znamená ťažší život.

Angažovali ste sa v prípade Alexandra Litvinenka, ktorého zavraždili. Poznali ste sa?
Áno. Veľmi dobre. Podarilo sa nám v roku 2004 v Lotyšsku vydať jeho knihu Vyhodenia Ruska do vzduchu: Teror zvnútra. V Rusku sa to nedalo. Keď sme knihy priviezli, zhabali ich.

Kto bol Litvinenko? Pracoval pre tajnú službu FSB, ktorú podľa niektorých potom zradil. Čo ho k tomu viedlo?
Bol to človek, ktorý dospel do momentu, keď akoby sa znovu narodil. Prešiel očistou. Pozrel sa do zrkadla a pochopil, že nemôže ďalej slúžiť systému. Všetku energiu potom venoval novému poslaniu. Na druhej strane bol trocha naivný. Často mi telefonoval z Londýna a pýtal sa na politiku, na zmeny, ktoré však neprichádzali. Hovoril som s ním aj po tom, čo ho otrávili plutóniom. Mal vtedy ešte taký bodrý hlas. Myslel som si, že všetko dobre dopadne.

Čo ho zmenilo?
Predtým bojoval proti kriminálnikom, vrahom. Potom dostal rozkaz, aby zabil človeka, ktorý nebol zločinec. To bol ten moment. Mal zavraždiť Borisa Berezovského (žije v londýnskom exile, pozn. red.).

Kto zabil Litvinenka?
FSB.

Ste o tom presvedčený?
Absolútne.

Dá sa to dokázať?
Je tu len malá pravdepodobnosť. Samozrejme, že o tom neexistujú žiadne dokumenty, príkazy na papieri. Mohol sa na tom podieľať len úzky okruh zasvätených ľudí

Vy sa nebojíte, keď váš priateľ takto zomrel?
Žijem v Rusku (smiech).

Litvinenko tvrdil, že v roku 1999 ruská vláda nechala vychodiť do vzduchu obytné domy, aby mohla začať druhú čečenskú vojnu. Nie je táto teória už trochu pritiahnutá za vlasy? Ak chcel vtedajší premiér Putin konflikt, vláda predsa preto nemusela zabíjať okolo 300 civilistov.
Urobila to FSB. Dokazuje to aj prípad z mesta Riazaň. Po štyroch útokoch tam za pomoci obyvateľov zadržali troch ľudí. Videli ich predtým, ako uložili výbušniny v podzemí jedného domu. Televízie hlásili, že zatkli teroristov. Ukázalo sa však, že to boli ľudia z FSB. Úrady očividne nevedeli, čo majú robiť. Na ďalší deň vyhlásil vtedajší šéf FSB Nikolaj Patrušev, že išlo o cvičenie. Pochybujem, že tí ľudia, čo ich vtedy chytili, ešte žijú. Vojna je pre vedenie štátu spôsob politiky. Putin a jeho ľudia nevedia, ako riadiť krajinu bez toho, aby si nevytvorili nejaké ohrozenie.

Počas existencie Sovietskeho zväzu vás násilne presťahovali na Sibír, boli ste v pracovnom tábore. Ako je možné, že vás všetky tie prekážky nezlomili?
S ľuďmi, ktorí sú v väzení zaslúžene, pretože niečo spáchali, je to iné. Kriminálnikov je ľahké zlomiť, demoralizovať, lebo aj keď budú tvrdiť, že nič neurobili, ťaží ich vina. Keď však viete, že ste nevinný, keď viete, že sedíte neprávom, posilňuje vás to. Nezlomia vás len tak ľahko.

Dajú sa v takom prostredí nadviazať nejaké vzťahy, dá sa tam veriť ľuďom?
Vznikajú tam väčšinou len krátkodobé vzťahy. Nič nadčasové. Nikdy neviete, čo bude zajtra. Vtedy nezáleží na tom, či je niekto dobrý alebo zlý. Zoznámil som sa však s jedným babtistom, ktorý dostal štyri roky, lebo šíril Bibliu. Neskôr som mu pomohol emigrovať do USA.

Bojovali ste proti sovietskemu zriadeniu. Ako sa dívate na ľudí, ktorí na neho spomínajú s nostalgiou? Podľa Putina bol rozpad ZSSR najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia.
Náš premiér je hlupák. Ľudia sa nostalgicky pozerajú na to, v akej obrovskej krajine žili. Jedného starého človeka sa raz pýtali, kedy sa mal najlepšie. Či za Stalina, Brežneva, alebo teraz. Odpovedal, že za Stalina. Ako je to možné, dali mu ďalšiu otázku. Vyvraždili ti rodinu, za Stalina si dvadsať rokov strávil v gulagoch a tvrdíš, že za neho bolo najlepšie? Áno, lebo vtedy boli dievčatá okolo mňa mladé, odpovedal starý muž. Nie sme nostalgickí, pretože sme sa mali dobre, ale pretože sme boli mladí, aktívni. A kto si chce naozaj užiť nostalgiu, radím mu, nech ide na Kubu. To je Sovietsky zväz z prvej polovice osemdesiatych rokov minulého storočia.

Alexandr Podrabinek (55)
V časoch Sovietskeho zväzu vydával prvý samizdat Kronika súčasných udalostí. Za kritiku systému ho niekoľko ráz zatkli, odsúdili ho aj na tri a pol roka pobytu v pracovnom tábore. V Moskve vedie informačnú agentúru Prima, ktorá sa zaoberá upozorňovaním na úroveň ľudských práv v krajine a vo svete.

Vyšlo v denníku Pravda 28. 01. 2009