Predtým, ako Česko prevzalo 1. januára vedenie únie, objavili sa hlasy, že by možno bolo lepšie, ak by sa to nestalo. Bolo by to možné?
Technicky je možné všetko, na čom s politici dohodnú. Na základe toho, ako Európska únia funguje, by to však bolo veľmi ťažké. Podľa mňa išlo skôr o podporu názorov, že je potrebné zbaviť sa rotujúceho predsedníctva ako takého.

Je veľký problém pre menšiu krajinu byť predsedajúcou krajinou?
Každý štát sa môže dohodnúť s tým, čo po ňom nasleduje alebo s tým, čo bol predsedajúcim členom pred ním, na obsadení niektorých funkcií. Tých je totiž obrovské množstvo. Okrem toho nielen Česko vysiela svojich ľudí do EÚ, ale je to aj naopak. Do krajiny prídu experti diplomatických služieb, ktorí majú skúsenosti s fungovaním predsedníctva. České ministerstvo zahraničných vecí tiež na krátkodobé zmluvy prijalo množstvo ľudí.

Ako sa Česko pripravovalo na najbližší polrok?
Už v roku 2007 vznikali východiska priorít a potom priority pre predsedníctvo. Česká opozícia tvrdí, že sú to skôr záujmy ODS, nie krajiny. Chyba je však skôr v tom, že predsedníctvo zobrala vláda ako spôsob presadenia vlastných predstáv. Nejde o to, že krajina vie, čo chce ona. Pri predsedníctve je dôležité to, aby bolo jasné, čo chcú ostatní. Potom môže predsednícky štát hľadať vzájomné prieniky v názoroch. To je jeho úloha. Byť schopným vyjednávačom. Vidieť kompromisy aj tam, kde ich iní nevidia.

Dokáže to Česko?
Obávam sa, že pri príprave na vedenie EÚ sa tomuto prvku nevenovala dostatočná pozornosť. Zdá sa, že sa to trochu podcenilo.

Česko zatiaľ neschválilo Lisabonskú zmluvu. Je to pre jeho novú úlohu podstatné?
Je to podstatné, lebo sa všetci zhodujú v tom, že je to podstatné. Všimnite si, ako postupovalo Francúzsko. Najmä sa zbavilo otázky Lisabonskej zmluvy. Paríž bol dovtedy ten zlý, Francúzi v referende pochovali európsku ústavu. Prišiel prezident Nicolas Sarkozy, vyhlásil, že má silný mandát a ľudí sa preto už na Lisabonskú zmluvu nebude pýtať.

Aký vplyv bude mať na predsedníctvo nestabilná politická situácia v krajine. Koalícia má nejasnú väčšinu v parlamente a drvivo prehrala posledné krajské voľby?
Podľa mňa to bude skôr o tom, že ostatní môžu situáciu v Česku vnímať ako našu slabosť. O pohľade zvonku. Nemyslím si však, že to nakoniec ovplyvní celé fungovanie predsedníctva.

Čo bude robiť prezident Václav Klaus, ktorý sa označil za disidenta v EÚ?
Klaus hlasno prejavuje svoje názory na úniu. Ľudia z prostredia českej diplomacie však tvrdia, že on veľmi dobre vie, aká je jeho úloha. Klaus sa určite nepustí do premiéra Mirka Topolánka na summite únie, prezident sa však z času na čas nezdrží a povie si svoje. Uvidíme, ako sa v tom bude krotiť, lebo všetko, čo povie, môže poškodiť postavenie vlády. Ja by som mu na mieste Topolánka odkázal, že počas predsedníctva by si nemal dovoliť vystupovať raz ako prezident a raz ako eurorebel. Aj keď si myslí, že to dokáže rozlišovať. V konečnom dôsledku však teraz budú všetci Klausa počúvať ako hlavu štátu. Pretože české predsedníctvo je vnímané cez Klausa a ten je pre kritikov euroskeptik. To je pre nich zbraň.

Vyšlo v denníku Pravda 03. 01. 2009