Ktoré sú zlomové momenty v politickej kariére Mirka Topolánka?
Prvý, na ktorý sa často zabúda, bol ten, keď v roku 1998 začal viesť senátorský klub ODS. Vtedy si začal vytvárať zázemie. Dovtedy bol len jeden z mnohých, síce svojský, vďaka svojmu správaniu, ľudovosti a vďaka dobrému výsledku v senátnych voľbách na Ostravsku, ku ktorému mu pomohla aj jeho manželka Pavla Topolánková. Zrazu sa však stal jedným z dôležitých členov strany, začal vytvárať jej politiku, a najmä sa vymedzoval proti vtedajšiemu predsedovi Václavovi Klausovi.

Ako to pokračovalo?
Ďalším podstatným momentom bolo, keď rokoval o nástupcovi Klausa a bol na strane Evžena Tošenovského. Ukázalo sa, že on do boja nepôjde. Topolánek potom dokázal to, čo vyjednal pre niekoho iného, využiť vo svoj prospech. Nečakane nastúpil na čelo občianskej demokracie. Posledný zlom prišiel na kongrese ODS v decembri. V konečnou platnosťou si vybojoval svoju pozíciu proti Klausovi a jeho stúpencom.

Klaus a Topolánek. Môžete opísať ich vzťah?
V osobnej rovine je to spojenia zakladateľa strany a jeho nástupcu. Klaus sa nedokázal celkom odstrihnúť od ODS a Topolánek nechcel, aby to bola strana bývalého predsedu. Potom sa objaví napätie. Majú rozdielny štýl práce. Pre Topolánka je občianske demokracia výkonná strana, pre Klausa bola stranou tvorby štýlu a budovania štátu.

ODS s Topolánkom až do posledných krajských a senátnych volieb vyhrávala. Nakoľko je to jeho zásluha?
Topolánkovi praje aj šťastie. Mal slabých súperov, ktorí robili chyby. V roku 2006 mohla ČSSD na čele s Jiřím Paroubkom voľby vyhrať, ale ten kampaň nezvládol ľudsky, prepálil ju. Bola tvrdá a staval ju len na sebe. Topolánek proti tomu nasadil väčšiu ľudskosť a otvorenosť. Predtým ťažil z toho, že verejnosť akoby chcela vytrestať slabých sociálnodemokratických premiérov, ako bol Stanislav Gross či Vladimír Špidla. Voľby Topolánek nevyhrával pre svoj veliteľský štýl. Kampane mu síce vyhovujú, ale nie je to žiariacou hviezdou, ktorá by jednoznačne priťahovala ľudí na námestia.

Ako zvláda funkciu predsedu vlády?
Hovorí sa o ňom, a potvrdzujú to tiež opozičné zdroje, že je solídny vyjednávač. Zaujímavé však je, že akoby ľuďom chýbalo jeho postavenie lídra. Že je to práve on, kto rozdeľuje úlohy, kto udáva tón vo vláde, kontroluje ministrov, nielen sa zastáva kabinetu. Klaus, Miloš Zeman aj Paroubek, boli v premiérskej funkcii šéfmi. A to chce česká verejnosť vedieť. Kto to riadi a nesie zodpovednosť. Topolánek nevysvetľuje činnosť vlády a nepopularizuje ju. Pritom to sú úlohy premiéra.

Aké má vzťahy s predsedami koaličných strán Martinom Bursíkom, ktorý vedie zelených a Jiřím Čunekom, ktorý šéfuje ľudovcom?
Aj ľudsky si je blízky s Bursíkom a trocha kuriózne s expredsedom KDU-ČSL Miroslavom Kalouskom. Naopak, iba politické väzby ho spájajú s Čunekom. Je to tolerancia len na úrovni predsedov strán. Určite do toho prehovorila aj korupčná kauza lídra ľudovcov, ktorá oslabila vládu. Síce sa na niečom dohodli, ale neznamená to, že Čunkovi bolo odpustené.

Nastal už ten čas, keď si bude Topolánek hľadať nástupcu v strane?
Ak bude chcieť odísť so vztýčenou hlavou, bude musieť. Začína sa však približovať Klausovi, keď viac chápe ODS ako svoju firmu. Ťažko hľadá za seba náhradu. V tejto chvíli ju ani nevidím. Len tak však môže vyhrať ďalšie voľby. Nájsť novú tvár. Rozložiť moc, keď on by zostal premiérom, ale stranu by prevzal niekto iný.

Ovplyvní Topolánkovu pozíciu české predsedníctvo únie?
Polrok, v ktorom bude Česko predsedať únii, mu môže poskytnúť pokoj zbraní na politickej scéne. Nemyslím, že jeho vláda ešte presadí nejaké reformy, ale Lisabonská zmluva asi prejde. Česi dlhodobo neradi idú proti hlavnému prúdu. Šancu má aj americký radar, najmä ak nový americký prezident Barack Obama bude trvať na jeho výstavbe. V tom prípade by sa mohlo nájsť niekoľko hlasov aj v sociálnej demokracii.

Vyšlo v denníku Pravda 27. 12. 2008