„Russel Crowe hral svoju postavu ako Billa Clintona,“ povedal mi David Ignatius. Ten napísal knihu Body of Lies, podľa ktorej režisér Ridley Scott nakrútil film Pavučina lží v hlavnej úlohe s Leonardom DiCapriom a držiteľom Oscara Croweom. Ignatius je americký spisovateľ a novinár denníka Washington Post, ktorý sa vo svojej kariére venuje svetu tajných služieb.

David Ignatius. FOTO: Warner Bros.

Bol by Leonardo DiCaprio dobrý agent CIA?
Mohol by byť, ale to by sa musel stať neviditeľný. Pre filmovú hviezdu, ako je on, je veľmi ťažké hrať sivého človeka z davu. Jedna zo zaujímavých vecí na filme Pavučina lží je to, že práve to chcel DiCaprio dosiahnuť, pokúsil sa splynúť s arabským svetom. Učil sa aj reč a zvládol to dobre. Ale v skutočnosti je celebrita, ktorá je príliš na očiach verejnosti. Úspešný špión je človek, pri ktorom si nezapamätáte, že bol v miestnosti. Lenže DiCaprio dobre vyzerá a určite si ho všimnete.

Ako ste s ním spolupracovali pri príprave na postavu agenta Rogera Ferrisa, ktorú ste pôvodne stvorili vy ako spisovateľ?
Chcel vedieť, ako by sa Ferris správal v prostredí, v ktorom pôsobí. Spýtal sa, a o tom som ako spisovateľ určite predtým nerozmýšľal, akú by mal agent CIA chôdzu. Pretože pre herca je potrebné, aby vypĺňal priestor. Tak som mu povedal, že ľudia v arabskom svete sa nepohybujú tak uvoľnene ako my na Západe. Viac sa pozerajú na to, čo sa im deje za chrbtom. Tak sa DiCaprio prechádzal v mojej obývačke a nacvičoval, ako správne chodiť. Zaujímal sa o malé detaily. Zisťoval, ako pracujú ľudia z CIA v Iraku, kto vlastne sú.

Ako to bolo s Russelom Croweom, ktorý hrá Eda Hoffmana, Ferrisovho nadriadeného v tajnej službe?
Crowe sa ma opýtal, odkiaľ Hoffman pochádza. Povedal som mu, že je z Massachusetts, zo severovýchodu USA. A on na to: Nie, nie je. Je z Arkansasu. Crowe sa rozhodol, že ho bude hrať ako typ z juhu, podobný bývalému prezidentovi Billovi Clintonovi, ktorý bol guvernérom Arkansasu.

Rozmýšľal som, koho mi Crowe vo filme pripomína, nemohol som si spomenúť, teraz je mi to už jasné. Samozrejme, Billa Clintona.
Skutočne je to tak. Hoffman je podobne neprehliadnuteľný. Má veľkú chuť na všetko, nevie prestať jesť či hovoriť. Tento charakter má určite niečo z Billa Clintona.

Ako ste spojili svoju víziu z knihy s predstavami slávneho režiséra Ridleyho Scotta?
Už som s ním predtým spolupracoval. Keď sa rozhodol, že z mojej knihy urobí film, stretli sme sa viac ráz so scenáristom, bol som aj pri nakrúcaní. Je to skutočný umelec. Pavučina lži má v sebe kontroverzný náboj. Keď Ferrisa na konci vypočúvajú Arabi, povedia mu: Vitaj na Guantáname. Táto veta bola v knihe a nevedel som, či ju použije. Zostala tam. Scott je výnimočný režisér.

Aký je to pocit stáť pri premiére filmu na červenom koberci s hollywoodskymi hviezdami?
Je to sen spisovateľa. Písanie kníh je súkromná až neurotická vec, keď sa v nejakej izbe izolujete od sveta. A zrazu s tým všetkým vyjdete von, sledujú vás kamery. Bavilo ma byť na červenom koberci. Mohol som tam zobrať manželku a tri dcéry, ktoré sa stretli s DiCapriom alebo Croweom

Čo je vo filme najvzdialenejšie skutočnému svetu špiónov a čo je veľmi reálne?
Najmenej majú s realitou spoločné prestrelky. Agenti CIA obyčajne nestrieľajú po ľuďoch, nestáva sa to. Film naopak dosť verne opisuje, ako sa získavajú špióni. Ako ich ľudia z tajných služieb presviedčajú, aby riskovali životy a potom ich opustia. Videl som to na vlastné oči v Libanone či Somálsku. Zmení sa politická situácia a agenti svojim zdrojom len povedia sorry – prepáčte. A to hnevá aj Ferrisa vo filme, to ako musí zrádzať ľudí. Pavučina Lží tiež dosť pravdivo ukazuje závislosť Ameriky na spravodajských službách so zahraničia. Nie je to pritom len arabský svet, ale napríklad aj stredná Európa. CIA potrebuje pomoc Čechov, Slovákov, Poliakov, Maďarov. Nemôže urobiť všetku prácu sama.

Mne sa celkom nezdala zápletka, keď sa Ferris zaľúbi do iránskej zdravotnej sestry. Urobil by agent takúto chybu, keď vie, že vzťah môže byť jeho slabosťou?
Stáva sa to stále. Samozrejme, že pravidlá to nepovoľujú. Agenti by mali hlásiť takéto kontakty. Lenže vo filme je to zaujímavé tým, že Ferris sa zaľúbi do ženy bez toho, aby sa jej dotkol. Neuvidíte ich pobozkať sa, ísť spolu do postele. Ani si len nepodajú ruku. Takže je to vlastne veľmi nevinný vzťah a Ferris neurobí nič, o čom by musel CIA v skutočnosti informovať. Hnevá ho však, že ju svojimi činmi ohrozil.

Hoci má Pavučina lží hviezdne herecké obsadenia aj režiséra, nie je finančný trhák. Prečo?
Keď mala Pavučina lží premiéru v USA, na čelo rebríčku sa dostal film o hovoriacom psovi. Prečo sa išlo viac ľudí pozrieť na čivavu ako na, podľa mňa, dobré seriózne dielo? Pavučina lží prišla v čase ekonomickej krízy, keď ľudia nechcú počuť a vidieť niečo, čo ich nerozveselí. Ale myslím, že čas film Ridleyho Scotta ešte zhodnotí, lebo sú v ňom pravdy, ktorými sa možno teraz málokto chce zaoberať.

Vyšlo v denníku Pravda 28. 11. 2008