Pakistanský prezident Asif Ali Zardárí vyhlásil, že bude bojovať s rakovinou terorizmu. Ako môže vyzerať jeho spolupráca s USA, ktorých jednotky niekoľko ráz zaútočili v poslednom čase na teroristov na pakistanskom území? Zardárí na to reagoval veľmi ostro.
Spojené štáty sa rozhodli obísť pakistanské tajné služby pri plánovaní útokov. To dokazuje vysokú mieru nedôvery vo vzťahoch medzi Amerikou a Pakistanom a jeho spravodajskými organizáciami v boji proti terorizmu. Pre novú pakistanskú vládu je to veľmi zložitá situácia. Súhlas s americkými útokmi by bol veľmi nepopulárny, nielen medzi ľuďmi, ale aj medzi časťou armády. Najmä medzi Paštunmi v jej radoch, ktorí tvoria väčšinu vojakov na kmeňových územiach.

Potvrdzuje útok v Islamabade, že radikálne islamistické skupiny sú v Pakistane stále silnejšie?
Silu nabrali na kmeňových územiach v pohraničných oblastiach s Afganistanom. Rastúce násilie v týchto regiónoch poukazuje na fakt, že tradiční kmeňoví lídri sú veľmi oslabení a nadvládu preberajú extrémisti. Na to pakistanská vláda reagovala vojensky, ale najprv sa pokúsila o mierové dohody. To dalo radikálom čas a priestor na to, aby sa preskupili a posilnili.

Bolo v roku 2001 po páde Talibanu v Afganistane nemožné prenasledovať teroristov aj v Pakistane? Ak by k tomu došlo, bola by možno bezpečnostná situácia v oboch krajinách lepšia.
Nebolo to nemožné a mohlo sa to urobiť oveľa efektívnejšie. Znamenalo by to však, že Pakistan sa musí celkom vzdať svojich niekdajších priateľov a susedov. A to nebolo nikdy veľmi pravdepodobné. Dá sa predpokladať, že keby Amerika vedela to, čo vie teraz, pokúšala by sa o agresívnejší postup proti Pakistanu a menej by dôverovala exprezidentovi Parvízovi Mušarráfovi, že situáciu zvládne.

Pakistan je jadrová veľmoc. Je tu možnosť, že extrémisti odstránia súčasnú vládu?
V tomto momente na to silu nemajú a nepripustila by to ani armáda. Napriek tomu, že radikáli uskutočňujú útoky, teroristi nie sú organizovaná sila, ktorá by sa mohla priamo postaviť vláde. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že sa postupne od relatívne prozápadnej vlády odvráti väčšia časť spoločnosti.

Prejavuje sa to v antiamerikanizme a protizápadných náladách, ktoré v Pakistane prevládajú?
Miera antiamerikanizmu je v niektorých oblastiach obrovská, ale čo sa týka celej krajiny, bol by som opatrný pri zovšeobecňovaní. Antiamerikanizmus je reakcia na postup USA v moslimských krajinách, najmä v Afganistane a teraz aj v častiach Pakistanu.