Rusko tradične zohráva silnú úlohu v strednej a vo východnej Európe. Aký silný je jeho vplyv teraz?

Za posledné roky sa výrazne zmenšil. Pre Moskvu je to veľmi špeciálna záležitosť. Rusko sa snaží vyvíjať mimoriadne aktivity, na základe ktorých by ho dokázalo obnoviť. Medzi ne patrí i podpora manipulovania volieb v niektorých krajinách a snaha dostať do rôznych vlád prorusky orientovaných ľudí. Je to pomerne bežná záležitosť. Všetko sa v tejto veci stále mení a Rusko sa prispôsobuje možnostiam.

Tu sú zraniteľné najmä krajiny ako Bielorusko a Moldavsko. Mnoho ľudí tvrdí, že keby Rusko nepodporovalo Lukašenka, v Bielorusku by nebola žiadna diktatúra a režim by sa zrútil ako domček z karát.
Samozrejme. Je to úplne evidentné. Lenže Rusku to vyhovuje a dokonca koketuje s bieloruským modelom vlády. Bielorusko je akýmsi cvičiskom, kde si Rusko mohlo vyskúšať, ako by to mohlo fungovať. S týmito skúsenosťami sa mu vytvára veľký manévrovací priestor. Môže to všetko využiť. Je to veľmi znepokojujúce a svet by sa tým mal viac zaoberať, a nie sa uspokojiť s informáciami, ktoré z Ruska preniknú.

Treba teda Rusko vnímať ako akúsi hrozbu?

Celý tamojší vývoj je znepokojujúci, najmä pre ruských obyvateľov a pre krajiny, ktoré susedia s Ruskom. Ak sú už tieto štáty súčasťou medzinárodných organizácií, môže to pre nich znamenať problém a zároveň to bude znamenať problém pre medzinárodné spoločenstvo, pretože môže vzniknúť isté narušenie systému. A to nikto nechce, ale zdá sa, že Rusko áno.

S viacerými ďalšími europoslancami sa snažíte o to, aby boli v krajinách Európskej únie zakázané komunistické symboly. Prečo je to pre vás také dôležité, sme predsa už mnoho rokov po páde komunistických režimov. Nie je to len zbytočné vracanie sa do histórie?

Je to neuveriteľne dôležité. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako nejaká prázdna deklarácia. Ale nie je to tak. Má to oveľa hlbšie korene. Možno to nie je ani politicky múdre. Ale treba reagovať na to, čo sa deje okolo nás. Je tu veľa mladých ľudí, ktorí sympatizujú s komunistickými ideami. Dokonca i s takými zločincami, ako bol Stalin. Dostali sme sa do situácie, ktorá je neuveriteľná. Stále to tu otravuje povetrie a potrebujeme už trocha čerstvého vzduchu. Nech nám s tým už komunisti konečne dajú pokoj.

Veríte, že so svojou iniciatívou uspejete?

Treba si uvedomiť nasledujúce: musíme to robiť. Nie je to len o symboloch, nezostávajme na povrchu. Podstatné je, čo je za symbolmi, čo predstavujú.

Pre vás je to čo?

Problémom je to, že komunizmus sme nikdy nevnímali ako zločinnú ideológiu, ktorá sa v prostriedkoch, ktoré používala na svoje presadenie, v ničom nelíšila od nacizmu. Teraz sme to dali na papier.

Nemyslíte si, že komunizmus sa nikdy nedostal na rovnakú úroveň aj preto, že komunistický Sovietsky zväz na čele so Stalinom vyhral 2. svetovú vojnu? Červená armáda na jednej strane mnohé štáty oslobodila, čo sa nedá poprieť, ale v baltických štátoch ju asi navždy budú vidieť ako okupanta.

Sovietsky zväz a nacistické Nemecko boli pomerne dlhý čas spojencami. Na to by sme naozaj nikdy nemali zabudnúť. Spoločne sa snažili podmaniť si Európu. Obrat prišiel až po tom, čo sa títo dvaja zločinci - myslím tým Hitlera a Stalina - dostali do sporu o korisť. Jeden vrazil druhému nôž do chrbta. Za čias komunizmu sme boli vo východnej Európe zavalení obrovskou propagandou, komunistické režimy menili históriu tak, ako sa im to hodilo, aby zmanipulovali naše mysle. Na Jalte si zrazu Sovietsky zväz potriasol ruku so Spojenými štátmi. Nacizmus zabil milióny ľudí na základe rasy. Komunizmus to urobil na základe ich spoločenského postavenia. Tieto obete sa "nehodili" do plánov. To stále mnoho ľudí nechce vedieť a vidieť. Hovoria, že to máme prenechať minulosti. Ale nikto nepovie, že minulosti máme prenechať nacizmus.

Vyšlo v denníku Národná Obroda 26. 02. 2005