Blogy  Hlavná stránka       Albumy
Kategórie
Linky

« Videl som ich | Prípad slepého obhajcu ľudských práv pokračuje »

James Zogby na vlastnej koži pocítil nárast nenávisti k Arabom v Amerike po 11. septembri 2001. Spolupracovník bývalého amerického prezidenta Billa Clintona tvrdí, že demokraciu nemôžeme len tak niekam dosadiť. Poskytol mi rozhovor na konferencii Fórum 2000 v Prahe.

Nebudem asi tvrdiť nič nové, ak poviem, že po 11. septembri 2001 nie je arabská menšina v Amerike tou najobľúbenejšou. Viete si predstaviť arabského prezidenta v Bielom dome?
(Smiech) Ale áno. Pred 11. septembrom sme k tomu boli dokonca pomerne blízko.


Naozaj?Bývalý vodca demokratickej väčšiny v Senáte George Mitchell bol z matkinej strany arabského pôvodu. Keby na Billa Clintona nevyvíjali veľký nátlak ženské skupiny, stal by sa aj ministrom zahraničných vecí (Clintonovou šéfkou diplomacie bola Madeleine Albrightová). A bol by to aj skvelý prezident USA. Samozrejme, pre kohokoľvek z arabskoamerickej komunity, kto by chcel kandidovať, by bolo kľúčové, aby kandidoval ako Američan. Nielen ako Američan arabského pôvodu.


Zmenil útok na dvojičky Arabov žijúcich v USA? Myslím skôr vnútorne, nielen vonkajšími okolnosťami?
Nie výrazne inak ako ostatných Američanov. Problémom bolo, že za šokom a bolesťou, ktorú prežívali, hoci netvrdím, že všetci, nastúpil strach. Poznám to aj sám. Traja muži išli do väzenia, lebo sa mi vyhrážali smrťou a jedného stále hľadá FBI. Niektorí ľudia sa zrazu nepriznávali k tomu, že sú Arabi. Iní zase hrdo tvrdili, že sú Arabi a sú súčasťou Ameriky a nie sú žiadni teroristi. Veci sa však už trocha upokojili a našťastie nenastali žiadne skutočne významné zmeny. Amerika je stále Amerikou a Arabi žijúci v nej tam aj patria.


Prispela k nežičlivej atmosfére, hoci nechtiac a nepriamo, aj administratíva prezidenta Georgea Busha?Niektoré prezidentove vyjadrenia boli zlé. Použil napríklad termín islamofašizmus. No verím, že už to nikdy neurobí. Problémy, ktoré po 11. septembri vznikli, nám trocha paradoxne aj pomohli. Ukázali nám, že vieme riešiť aj nepríjemné situácie. Nie je to jednoducho také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. Keď Bush hovoril o islamofašizme, moslimskej komunity sa zastal židovský senátor. To je dobrá správa.


Moslimský svet verzus západný svet. Môžeme si rozumieť?Definujeme sa prostredníctvom stereotypov. Pozrite sa na tú debatu o závojoch moslimských žien v Británii. To je hlúpe. Ak nejaká moslimská skupina povie, že žena nosí závoj, lebo je to súčasť náboženstva, ja poviem, že poznám veľa moslimských žien, ktoré sú oddané svojmu náboženstvu, ale závoj nenosia. Bývalý minister zahraničných vecí Jack Straw povedal, že by privítal, ak by ženy závoj nenosili, lebo sa tak separujú od komunity. Nepovedal, že je to zlé. Je to normálny príspevok do debaty o tom, ako spolunažívať. Nemôžeme dovoliť, aby islam definovali jeho zarytí nepriatelia ani jeho extrémistické krídlo. Rovnako nemôžeme dovoliť, aby napríklad Spojené štáty definovali teroristi ani konzervatívna bigotná pravica. Tak nemôže prebiehať žiadny dialóg. Potom prehrávame.


Takže priestor musí dostať niekto iný, nie extrémisti.
Väčšina Arabov nezaspáva a nevstáva s myšlienkami na to, ako veľmi nenávidia Ameriku a Izrael. Večer myslia na svoje deti, ráno na svoju prácu a cez deň na zdravotnú starostlivosť a vzdelanie. To ich skutočne zaujíma a hovoria o tom aj naše prieskumy verejnej mienky. Západ a moslimský svet sa však nevnímajú navzájom cez normálnych ľudí. A vždy keď sa už k niečomu blížime, na jednej alebo druhej strane sa nájde niekto, kto s radosťou otrávi naše vzťahy, lebo mu to vyhovuje.


Nie sú však často moslimské reakcie na všetko, čo sa týka ich komunity, neprimerané? Veľká kritika sa zdvihla napríklad pri vytváraní profilu možného teroristu, ktorým mal byť moslimský muž. Nedá sa však poprieť, že práve takíto ľudia spáchali väčšinu teroristických útokov. A tak si ich logicky viac všímajú na letiskách, viac ich prehľadávajú.
Vyrábať takéto profily je, ako keď vás prinútia si zobrať zlý úver. Keď robíte takýto profil, zastrelíte brazílskeho chlapca. V Amerike 40 percent ľudí vyzerá tak, že sa do toho profilu hodia. Podľa amerického ministerstva spravodlivosti nemôže byť profil založený na rasovej alebo etnickej príslušnosti ale rasová alebo etnická príslušnosť môže byť súčasťou profilu. Takže to nemôže byť niekto len preto, že má tmavšiu pleť, ale preto, že vyzerá podozrivo. Ale podozrivo môže vyzerať aj niekto, kto má svetlú pleť. Hľadáme ihlu v kope sena a ten stoh si ešte zväčšujeme. Tak sa to nedá robiť.


Ako však účinne bojovať proti Al-Kajdá a ďalším militantom?
Ak sme sa už dali na vojnu, musíme byť úspešní. Afganistan je stále bezpečným útočiskom radikálov. Aby toho nebolo dosť, vytvorili sme im ešte bezpečnejšie útočisko v Iraku. Musíme ich dokázať poraziť na bojovom poli, ale aj riešiť ekonomické a sociálne problémy v spomenutých krajinách, ale aj ďalších. To sa nedá oddeliť. No Irak bola aj tak hlúposť. Keby sme zdroje, ktoré sme tam použili, smerovali do Afganistanu, dnes by sme už dávno nebojovali proti Talibanu.


Zahŕňa riešenie ekonomických a sociálnych problémov moslimského sveta aj nástup demokracie?
Demokracia nie je ideológia, je to sociálna štruktúra. Tá si vyžaduje spoločenský vývoj. Nedá sa len tak dosadiť, kde si zmyslíme. V Afganistane napríklad hovoríme o kmeňovej spoločnosti. Podobne v Saudskej Arábii. Mal som tam stretnutie s princom a ďalšími lídrami a bavili sme sa o voľbách. Zástupca jedného kmeňa povedal, že je to dobrá vec. Z druhého kmeňa mu oponovali, že je to dobrá vec pre neho, lebo je z veľkého kmeňa a všetko vyhrá. Hovoríme o úplne odlišnej spoločenskej štruktúre. Môžeme rozprávať o ľudských právach či občianskej spoločnosti ale nemôžeme ich len tak prinútiť, aby preskočili niekoľko historických stupňov. Boli by sme ako Mao Ce-tung. Je tu ešte aj náboženská otázka. Princ mi povedal, že v nebi nepotrebujú žiadne hlasovanie. To však neznamená, že islam je nezlučiteľný s demokraciou. S demokraciou by pred tisíc rokmi malo problém aj kresťanstvo. A z hľadiska sociálnej štruktúry sa Saudská Arábia nachádza tisíc rokov v minulosti.

James Zogby

James Zogby
je zakladateľom Arabsko-amerického inštitútu a patrí k najznámejším americkým expertom na arabský svet a Blízky východ. V roku 1993 ho po podpísaní palestínsko-izraelskej dohody vo Washingtone viceprezident Al Gore poveril vedením iniciatívy Budovatelia mieru. Tá mala zabezpečiť americké investície zo súkromného sektora na západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy. Zogby pravidelne vystupuje v amerických aj svetových médiách.

 Permalink