„Inteligentný dizajn. Je spojený s náboženstvom. Religiózne zamerané skupiny chcú mať vplyv na vzdelávanie, chcú zasahovať do našich životov. Je to veľmi nebezpečné. Ako by sa zo Spojených štátov, najsilnejšej krajiny na svete snažili urobiť teokraciu,“ povedal mi svetoznámy vedec a nositeľ Nobelovej ceny za chémiu za rok 1996 sir Harold Kroto. Teória inteligentného dizajnu tvrdí, že do formovania nášho sveta zasiahla nejaká „vyššia sila“. Jej podporovatelia ju kladú na úroveň vedeckej teórie, kritici zase upozorňujú, že ide o pokus ako dostať do vzdelávania Boha.

V štáte Kansas sa má na školách vyučovať teória inteligentného dizajnu ako protiváha Darwinovej evolučnej teórii. Ako hodnotíte toto rozhodnutie.
- Problém je v tom, že ľudia nevidia rozdiel medzi teóriou a vedeckou teóriou. Áno, každý môže mať nejakú teóriu, no mať na niečo nejaký názor a podložiť ho vedeckými dôkazmi nie je to isté. Inteligentný dizajn je založený na niečom, čo nemožno verifikovať, napriek tomu tu niekto chce, aby si ľudia mysleli, že ide o vedeckú teóriu. Jeho vyučovanie je hrozbou nielen pre vzdelávanie, ale aj pre samotnú demokraciu. Presadzujú ho ľudia, čo vo všeobecnosti nie sú vedci, ale majú k dispozícii veľa peňazí. Sú súčasťou americkej nábožensko fundamentalisticky orientovanej pravice. Svojím spôsobom sa snažia podkopať vedecký a racionálny pohľad na svet. Náboženstvo totiž nemá dôkazy, má vieru. Preto by sa chcelo vede vyrovnať, dokonca znížiť jej autoritu, aby mohlo presadzovať vieru, hoci ju nemôže podložiť ničím racionálnym.
Hovoríte dokonca o hrozbe pre demokraciu. Nie je to prehnané?
- Je to oveľa väčší problém ako len Kansasu, čo je iba malý americký štát. Ak hovoríme o globálnej demokracii, tá by mala byť pre všetkých. V prípade, že máte nejakú teóriu a tú nemôžu akceptovať v Japonsku, asi nie je niečo v poriadku. Ak ste veriaci katolík, nemôžete prijať vieru moslimov, židov či Aztékov. Veda je niečo úplne iné, tá hovorí jazykom, ktorý je pre všetkých. Sú tu však ľudia s mocou a so svojimi záujmami, ktorí sa snažia kontrolovať politické a demokratické procesy na základe presvedčenia, ktoré môže byť niekomu úplne cudzie.
Veda je však mnohým ľuďom tiež veľmi vzdialená. Čo znamená byť vedcom v dnešnej dobe, keď mnohým veciam rozumejú iba absolútni odborníci?
- Znamená to, mať intelektuálnu integritu dokázať sa vyhnúť sporným otázkam, ktoré sa neriešia na základe racionálnych dôkazov. Je mnoho takých, o ktorých môže mať každý svoju teóriu. Preto existuje a existovalo veľa náboženstiev.
Aký máte názor na vedcov, ktorí inteligentný dizajn podporujú?
- Vždy sú tu aj ľudia, ktorí nie sú dobrými vedcami. Ako keď si zoberiete víťaza olympiády v behu a niekoho, kto dokáže zabehnúť 100 metrov za 15 sekúnd. Obaja sú bežci, ale to je jediné, čo majú spoločné. Skutoční vedci majú teórie, ktoré dokazujú pokusmi, spôsobom, ktorý môžu všetci akceptovať. Keď veda objavila napríklad existenciu molekúl, môžu sa s tým stotožniť aj moslimovia, židia, všetci. Opakujem, inteligetný dizajn je teória, ktorá sa nedá podložiť vedeckými dôkazmi, a teda to nie je vedecká teória. Dala by sa analyzovať, ale podporujú ju ľudia, ktorí podkopávajú samotné princípy vedeckosti. Tvrdia, že veda nepotrebuje racionálne dôkazy.
Opisujete to takmer ako boj medzi vedou a náboženstvom, ktorý pripomína stredovek.
- Celé je to skutočne o tom, že inteligentný dizajn je spojený s náboženstvom. Do rôznych náboženských inštitúcií pritieklo v USA len minulý rok 55 miliárd dolárov. Samozrejme, nechcú stratiť zdroj svojich príjmov. Chcú mať vplyv na vzdelávanie, chcú ovplyvňovať naše životy. Je to veľmi nebezpečné. Ako by sa z najsilnejšej krajiny na svete snažili urobiť teokraciu.
To je opäť veľmi silné slovo.
- Asi áno, ale v podstate máme teokratického prezidenta, ktorý zapĺňa Najvyšší súd ľuďmi so silným náboženským cítením a ktorého úsudok je ovplyvnený náboženskými dogmami. To je veľmi znepokojujúce.
Čo môže urobiť vedecká komunita?
- Bojujeme s tým a upozorňujeme na fakt, že ak niekto zničí vzdelávanie v krajine, štát sa potopí, je to katastrofa. Deti v Kansase ho dostanú nesprávne a môže to byť aj v ďalších amerických štátoch.
Je to istý paradox, že v USA sa sústreďujú najlepší vedci sveta a práve v tejto krajine je inteligentný dizajn tak horúcou témou.
- Množstvo vedcov na svete je veľmi malé. Tvoria asi jedno percento ľudstva. USA žijú v takom luxuse, že Američania sa zaoberajú všetkým, čo ich môže trocha vzrušiť. Keby museli viac energie vložiť do vlastného prežitia, možno by to bolo iné. Vedecká komunita mení tento svet. Obyčajní ľudia to však nevidia, stačí im televízia. To je problém aj dnešného vzdelávania. A nezaujímajú sa o to ani politici, ktorí si ešte väčšinou myslia, že svet menia oni.

Sir Harold Kroto
- Narodil sa 7. októbra 1939 v anglickom Wisbechu.
- Spolu s Robertom Curlom a s Richardom Smalleyom získal v roku 1996 Nobelovu cenu za chémiu za objavy fulleránov.
- Fullerány sú sférické molekuly, zložené z piatich alebo šiestich kruhov atómov uhlíka. Sú supravodivé a skúma sa tiež ich využitie v medicíne.
- H. Kroto pôsobí na Fakulte chémie a biochémie Floridskej štátnej univerzity. Založil Vega Science Trust, ktorý vyrába špičkové filmy o vede.