Princeton N. Lyman je bývalým americkým veľvyslancom v Nigérii a Južnej Afrike. Je popredným odborníkom na čierny kontinent. Vedie program Afrických politických štúdií Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) vo Washingtone D.C. a exkluzívne odpovedal na niekoľko mojich otázok o situácie v Zimbabwe.

Kde sú korene súčasnej situácie v Zimbabwe? Dá sa povedať, kedy sa prezident Robert Mugabe rozhodol, že si bude krajinu riadiť tak ako ho práve napadne?

- Záverečná dohoda po vojne o nezávislosť, (podpísaná 27. decembra 1979; poz. autora), v Zimbabwe zahŕňala niekoľko ustanovení, ktoré sa víťazovi prezidentských volieb Robertovi Mugabemu nepáčili. Boli to určený počet miest v parlamente pre bielych, a tiež pozemková reforma na princípe – ochotný predajca, ochotný nákupca. Mugabe roky využíval vo svoj prospech otázku pôdy, a treba povedať, že na tom nebolo nič nelegitímneho. (Bieli vlastnili väčšinu kvalitných pozemkov). Prezident však nikdy nepristúpil ku skutočnému reformnému programu, ale pôdu rozdával svojim prívržencom. Výsledkom toho bolo, že Veľká Británia, prestala tieto pseudoreformy finančne podporovať. Mugabe z toho urobil dôkaz vierolomnosti Západu. Potlačil tiež opozíciu, stranu ZAPU – Zimbabviansku africkú vlasteneckú úniu, ktorá pôsobila aj počas vojny o nezávislosť ako gerilové hnutie. Nechal povraždiť tisícky jej stúpencov, hneď po nadobudnutí samostatnosti. Pod Mugabeho vedením sa vytvoril prakticky systém vlády jednej strany, terajšej ZANU-PF – Zimbabvianska africká národná únia – Vlastenecký front. V roku 2 000 prezident, na svoje prekvapenie, prehral referendum o novej ústavy. Odvtedy sa dal na cestu politiky, ktorá zahŕňa zabratie pôdy bielych farmárom bez náhrady, bitie a zadržiavanie opozičných lídrov či zákaz nezávislých médií. Výsledkom je katastrofálny kolaps hospodárstva, takmer 25 percentnú emigrácia obyvateľov a politická krízu.

Mugabeho režim uskutočnil v posledných dvoch mesiacoch veľké razie proti vlastnému obyvateľstvu. Podľa správy OSN o domov prišlo asi 700-tisíc ľudí. Aký mohol byť dôvod tejto akcie?

- Opozícia má najviac stúpencov v mestách a v Matabelelande na juhu. Vyzerá to tak, že Mugabe sa ich po posledných voľbách rozhodol rozprášiť a zahnať na vidiek. Motívom je tu aj to, že pravdepodobne chce svojim prívržencom rozdať lukratívne mestské pozemky.

Keď sa mala správa o tom, čo sa stalo, dostať pre Bezpečnostnú radu OSN, Rusko, Čína a africké krajiny nesúhlasili. Ako by sa malo medzinárodné spoločenstvo postaviť k tomu, čo sa deje v Zimbabwe?

- Dilema spočíva v tom, že máme len málo efektívnych možností. Mugabe odmieta kritiku Západu, a tak si ešte vylepšuje svoj imidž bojovníka za slobodu, ktorý je stále živý v afrických kruhoch, oproti opozícii. Tú obviňuje, že slúži neokolonialistickým záujmom. V skutočnosti má len málo západných krajín záujem na vytváraní tlaku na režim, o tom ako by to mohli urobiť, ani nehovoriac. Páky má v rukách susedná Južná Afrika, ktorá dodáva Zimbabwe elektriku a vodu. Pretória sa však do toho príliš nehrnie z viacerých dôvodov. Prvý je ten, že Mugabe je medzi mnohými Afričanmi populárny, ako som už aj povedal. Za druhé má Južná Afrika obavy z jeho reakcie na konfrontáciu, ktorá nebýva dobrá. Po tretie ju straší predstava totálneho kolapsu Zimbabwe, ktorý by mohol vytvoriť humanitárnu a ekonomickú krízu v samotnej JAR. Posledná správa OSN je však dobrou oporou pre medzinárodnú kritiku a mohla by Južnej Afrike aj ďalším africkým krajinám dodať viac odvahy v tom, aby boli voči Mugabemu tvrdšie.

Nevyzerá to príliš tak, že by sa na to juhoafrický prezident Thabo Mbeki chystal...

- Mbekiho mäkký prístup je daný dôvodmi, ktoré som povedal. V krajine je však vo viacerých kruhoch kritizovaný. V rámci vládnej koalície vyjadrujú opozícii sympatie odborári. Opozičné Hnutie za demokratickú zmenu (MDC) je v Zimbabwe tiež založené na odborároch.

Sú títo ľudia skutočnou alternatívou voči Mugabemu a môžeme vôbec hovoriť a demokratickej opozícii?

- MDC zatiaľ nedokázalo vytvoriť efektívnu opozičnú stratégiu. Kolíše medzi bojkotom politického dianie a účasťou vo voľbách. Nemajú štruktúru na to, aby prípadne dokázali viesť nejaký ozbrojený odpor. Takéto riešenie má aj minimálnu podporu u susedných krajín.

Pre dvoma týždňami podpísalo Zimbabwe s Čínou dohodu o ekonomickej spolupráci. Aké sú záujmy Pekingu?

- Čína sa ponúka Mugabemu ako alternatíva k západnej pomoci a do určitej miery aj k podpore Južnej Afriky. Peking v krajine investuje, pravdepodobne ho zaujíma minerálne bohatstvo. Čína tiež chráni Mugabeho pred príliš tvrdou reakciou BR OSN voči nemu. Ich spoločné vzťahy idú do histórie boja za samostatnosť, (ČĽR svojho času podporovala Mugabeho ZANU, Sovietsky zväz zase ZAPU), teraz ale majú ekonomický charakter. Napriek tomu mu Peking neposkytol financie platenie dlhov, a nemôže ani nahradiť potravinovú pomoc, ktorá prúdi do krajiny cez Svetový potravinový program.