Ulrich Schneckener z Nemeckého inštitútu pre medzinárodnú politiku a bezpečnosť (SWP) sa pre tento blog zamýšľa nad pôsobením teroristov v Európe a nad tým, či je integrácia moslimských komunít v západnej spoločnosti kľúčom v boji s terorizmom.

Atentáty v Londýne neboli ničím neočakávaným a všetci sme predpokladali, že k takému niečomu dôjde. Potvrdili fakt, že ľudia spojení s al-Káidou sú schopní infiltrovať moslimské spoločenstvá v Európe. Miestnych ľudí sa snažia získavať pre svoje zámery, mobilizujú ich. To je teraz, ako vidíme, hlavný problém, s ktorým sme konfrontovaní.

Z tohto poznania vyplýva mnoho otázok. Ako by sa mali európske štáty, vlády, a v neposlednom rade verejnosť, vyrovnať s moslimskou imigráciou? Ako ďalej s integráciou moslimov? Všetci o tom samozrejme diskutujú. Podstata je však niekde inde. Treba sa pýtať ako je možné, že radikáli, ktorí prichádzajú zo zahraničia, dokážu v tejto časti spoločnosti vzbudiť svojský idealizmus, často podoprený veľkou dávkou ideológie. Nemôžeme sa len pozerať na to, či sú moslimovia v západnej spoločnosti integrovaní alebo nie.

Zoberme si príklady rôznych štátov a ich prístup k tomuto problému. Španielsko, Holandsko, Nemecko, Veľká Británia či Francúzsko preferujú rozličné stratégie. Radikálov však nájdeme všade. Samozrejme nikde nepredstavujú väčšinu, ale to ani nie je pre ciele teroristov potrebné. Dôkazom, že integračná politika funguje, by boli imigranti imúnni voči vplyvu. Teraz to však skôr vyzerá tak, že výsledok je stále rovnaký. Vo Francúzsku sa snažia o asimiláciu, v Holandsku o pluralistické spolunažívanie, v Nemecku sme často svedkami segregácie. Napriek tomu sú teroristi stále schopní regrutovať z tohto prostredia posily.

Integrácia nie je to, čím sa musíme nevyhnutne zaoberať na prvom mieste. Táto diskusia je síce skutočne veľmi zaujímavá, ale nie je kľúčová v boji proti terorizmu. Viac pozornosti by sme mali venovať globálnej štruktúre teroristických sietí a ich infraštruktúre. Ako vedia vo svoj prospech využiť emócie moslimského sveta, ktoré vychádzajú z rôznych vyhlásení západných krajín smerom k nemu či globálnych problémov ako je Irak.

Čím viac sa ideológia al-Káidy zdá ľuďom ako niečo uskutočniteľné, tým viac ich získavajú na svoju stranu. A potreba uskutočnenia cieľov al-Káidy je tým väčšia, čím viac sa západ v očiach islamistov snaží uchvátiť si moslimské krajiny. Irak či Palestína sú pre nich okupáciou. Takýto pohľad síce môžeme absolútne odmietať ako nesprávny, ale nemôžeme si dovoliť nebrať ho do úvahy. Prostredníctvom tohto uvažovanie sú totiž schopní osloviť ľudí, ktorí chcú načúvať. Takých, ktorí sú frustrovaní, rozrušení, nahnevaní, psychicky labilní, menej inteligentní.

Atentátnici v Londýne boli mladí ľudia. Keď máte 19-20 rokov určite nie ste vyzretá osobnosť, ste ľahko ovplyvniteľný. Pozrime sa napríklad na Blízky východ. Typický profil samovražedného atentátnika spĺňal spočiatku mladý slobodný muž. Ako ale násilie eskalovalo, zapájali sa aj príslušníci ďalších spoločenských skupín. Starší ľudia, ženatí otcovia, dokonca matky. Dlhotrvajúci konflikt s teroristami túto hrozbu prináša aj do Európy.

Ulrich Schneckener je prvým laureátom Ceny Petera Beckera, ktorú udeľuje Filipova Univerzita v Marburgu, za vedecký prínos v oblasti riešenia konfliktov a výskumu mieru. Cenu získal za svoju dizertačnú prácu - Východiská z občianskej vojny (Auswege aus dem Bürgerkrieg, Suhrkamp 2002). Filipova Univerzita v Marburgu je najstaršou existujúcou protestantskou univerzitou.

Ďalšie názory expertov na tému terorizmus nájdete v rubrike Rozhovory, názory.