Ako vyzerá súčasná teroristická scéna v Európe?

- Za posledných 10 rokov prešla vývojom. Posunuli sme sa od sociálne motivovaného terorizmu, aký sme mohli vidieť v Nemecku alebo Taliansku, ale aj od politického napríklad v Severnom Írsku či Španielsku. Sú tu stále aktívne skupiny ako IRA, ktoré však ustúpili do úzadia a vyzerá to tak, že už nie sú hlavným problémom. Na terorizmus v Európe však začali mať vplyv udalosti, ktoré sa dejú vo svete. Napríklad občianska vojna v Alžírsku viedla k bombovým útokom v Paríži, konflikt v Čečensku zase k atentátom v Rusku. Podobná motivácia tu predtým nebolo. Myslím, že to je najväčší rozdiel.

Ženy a terorizmus. To je jedna z tém, ktorou sa pravidelne zaoberáte. Aká je úloha žien v islamistických teroristických skupinách?

- Existuje veľké množstvo žien, ktoré sú zapojené do rôznych aktivít skupín, ktoré majú nejaký islamský základ, ale iné to je, keď sa bavíme o islamistických organizáciách. Príkladom zapojenia žien je PLO – Organizácia pre oslobodenie Palestíny, ktorá často pri svojich útokoch využívala ženy dokonca v prvej línii. Rovnako boli aj súčasťou širšej siete, ktorá sa starala o podporu. Napriek tomu však ženy v islamských skupinách väčšinou nezohrávajú až takú dôležitú úlohu. Samozrejme, je tu Čečensko, kde do vojny prenikli náboženské prvky, a ženy sa na konflikte stále výrazným spôsobom podieľajú. To je však dané istými tradíciami.

Veľká Británia bola aj pre väčšinu odborníkov už dlhší čas teroristickým cieľom číslo 1. Kto bude nasledovať ďalej?

- Nepoviem nič nové, ak vyhlásim, že cieľom môže byť ktokoľvek. Je to istá kombinácia toho, ako ste pre niekoho významný, ako jednoducho sa dá vo vašej krajine niečo uskutočniť. Pripomínam však, že tu nemáme iba islamský terorizmus. Môžeme sa obávať aj iných formiem teroru.

Keď sa hovorí o teroristickej hrozbe na Slovensku, politici ju, prirodzene, celkom nevylučujú. Počul som však z ich úst už aj taký názor, že pravdepodobnosť je preto nízka, lebo tu nemáme väčšiu moslimskú komunitu. Je to až taký dôležitý faktor?

- Táto argumentácia je trocha neodôvodnená a je veľmi veľkým zjednodušením. Za normálnych okolností, by sa Slovensko nemalo nachádzať príliš vysoko na zozname ďalších cieľov, pretože nie je medzinárodne až také známe, keď to porovnáme napríklad s Nemeckom. Na druhej strane však naozaj nemusíte vynaložiť príliš veľké úsilie, aby ste zistili, kde Slovensko je. Skutočne sa nedajú vylúčiť veľké problémy. Keď sa na to pozriem očami teroristov, zaútočiť po Londýne na Bratislavu by bolo niečo neuveriteľné. V tomto prípade by si ľudia v Európe už naozaj povedali, že môžu udrieť kdekoľvek a kedykoľvek. Zo strategického hľadiska by bol preto pre teroristov útok v strednej Európe výhodou. Slovensko nemá žiadnu históriu terorizmu. Nie je to ako v Británii, kde si pamätáme atentáty IRA. Ľudia nie sú vôbec ostražití. To umožňuje niečo pripraviť pomerne jednoducho. Samozrejme, organizácia ako al-Káida u vás nezapustila korene, ale je to veľmi voľná sieť a v únii máme voľný pohyb osôb. Niekto s občianstvom štátu EÚ sa k vám dostane jednoducho.

Vyzerá to teda tak, že napriek čoraz prísnejším bezpečnostným opatreniam si niektorí teroristi bez väčších problémov cestujú po svete.

- Jedna vec je jasná. Stále k nim prúdia peniaze. Získavajú víza, majú falošné pasy, a za to všetko sa predsa platí. To je otázka, ktorou by sa mala protiteroristická komunita veľmi vážne zaoberať. Dôležitú úlohu hrá aj poskytovanie azylu. Niektoré krajiny ho jednoducho dávajú s radosťou každému. Imigračné právo musí byť širšou súčasťou protiteroristických opatrení. Faktom však je, že útočníci v Londýne boli britskí občania, ktorí by si za normálnych okolností mohli cestovať po svete bez problémov.

Myslíte si, že budeme svedkami takpovediac obráteného terorizmu? Násilné činy, za ktorými stoja moslimovia, by totiž mohli doslova povzbudiť rôzne extrémistické skupiny v útokoch na moslimskú komunitu.

- Možné to je. Uvidíme, ako to bude vyzerať v jednotlivých štátoch. Vo Veľkej Británii vyzvala polícia na zachovanie pokoja a dobrých vzťahov. Rovnako lídri moslimskej komunity hovoria o multikulturalizme a spolunažívaní. Podľa mňa sa teraz bude viac hovoriť o tom, čo to vlastne znamená byť občanom nejakého štátu. Prečo je niekto Brit či Francúz. Z akého dôvodu ľudia, ktorí sa narodia a vyrastajú v nejakej krajine, cítia, že sú jej súčasťou. Je to veľká politická, sociálna aj kultúrna debata.

Postrehy odborníka na terorizmus Edwina Bakkera z Holandského inštitútu pre medzinárodné vzťahy nájdete na tomto blogu tu.