Edwin Bakker, analytik Holandského inštitútu pre medzinárodné vzťahy – Clingendael, sa zaoberá problémami radikálneho islamu v prostredí západoeurópskej spoločnosti a tomuto blogu poskytol niekoľko svojich postrehov.

Od 11. septembra 2001 sme svedkami čoraz prísnejších bezpečnostných opatrení. No zdá sa, že ak chce niekto vycestovať do Iraku, Afganistanu, možno do Čečenska a „stať sa“ teroristom, nie je to veľký problém. Títo ľudia jednoducho cestujú po svete. Ako je to možné?

- Najprv by som spomenul jeden konkrétny príklad, ktorý mal v Holandsku veľký ohlas. Išlo o 16-ročného islamského chlapca, ktorý chcel ísť bojovať do Čečenska. Nikto o ňom ani netušil, neprejavoval svoju náklonnosť k terorizmu. Pre bezpečnostné zložky bol neviditeľný. Na internete si prečítal o džiháde, a tak sa rozhodol, že sa zapojí. Po prvý raz ho zadržali na hraniciach s Ukrajinou a potom ešte dva razy.

Sú tu aj ďalšie prípady obyčajných chlapcov, ktorí sa pokúšajú dostať do Iraku či Afganistanu. Radikalizujú sa v priebehu krátkeho času a samozrejme ich nemonitorujú žiadne tajné služby. Informácie o tom, čo majú robiť, získajú z webu, ktorý ich je plný. Okrem toho stále nedokážeme dôrazne zakročiť proti rôznym moslimským charitatívnym organizáciám či nadáciám. Tie týchto chlapcov podporujú, poskytujú im peniaze, zariadia vybavenie víz či leteniek a pošlú ich do Saudskej Arábie alebo Pakistanu. To nie je nič ilegálne! Nemôžete predsa strážiť každého. Je nemožné ich všetkých kontrolovať. Samozrejme, spolupracujeme s pakistanskými úradmi, ale nie vždy je v tejto oblasti všetko dokonalé a treba to zlepšiť.

Ešte väčší problém je Saudská Arábia. Táto krajina si len v poslednom čase uvedomuje, že spomenuté aktivity rôznych moslimských organizácií sa podieľajú na raste teroristických aktivít. Rijád začína postupne viac spolupracovať, predtým ale terorizmus podporoval, aj keď si príliš neuvedomoval následky, ktoré z toho vyplývali.

Už viac ráz som použil slovo spolupráca. Ďalším dôležitým štátom je Sýria. Damask samozrejme nie je príliš veľkým priateľom západoeurópskych štátov, ale napriek tomu sa musíme snažiť, aby sme so Sýriou vychádzali lepšie. Netvrdím síce, že za každú cenu, ale v boji proti terorizmu by to pomohlo. Tamojšie úrady sa musia podieľať na tom, aby sa podarilo minimálne sťažiť prístup do Iraku cez hranice týchto dvoch krajín. V tomto momente je v Sýrii jeden dôležitý človek, podozrivý z terorizmu. Má aj sýrske občianstvo. Vzťahy Holandska s Damaskom nie sú také dobré, aby nám ho okamžite vydali. Jednoducho potrebujeme kooperovať svoje kroky i s krajinami, s ktorými sa práve „nekamarátime“. Podľa mňa sa to v priebehu niekoľkých rokov zlepší, ale je to pomalý proces.