Veľké strany voliči potrestali odchodom k novým a menším. TOP 09 a Veci verejné ponúkli to, po čom bol práve v politickom priestore dopyt. Scenár, ktorý sa vôbec nedá vylúčiť ani o dva týždne v slovenských voľbách.

Jiří Paroubek po vyhraných voľbách končí. Zo zlého výsledku, ktorý prekvapil všetkých, vyvodil zodpovednosť. To mu slúži ku cti (hoci sa dosť špekuluje, že očakával od vedenia strany odrádzanie od tohto rozhodnutia).

Je až neuveriteľné, ako sa česká politická scéna v priebehu menej ako dvoch rokov výrazne premiešala. Na jeseň 2008 ČSSD zobrala útokom krajské voľby. Sociálni demokrati v nich povyhrávali, kde sa dalo. Vyzeralo to tak, že pravica je úplne na dne. ČSSD tak neodolala a zvrhla vládu počas českého predsedníctva Európskej únie. Nebolo to však najmúdrejšie rozhodnutie. Veď akým skvelým terčom by bola pre ČSSD nestabilná vláda na čele s nepríliš populárnym Mirkom Topolánkom. Namiesto toho tu bol kabinet extrémne populárneho Jana Fischera.

A prišli ďalšie chyby. Ústavný súd na jeseň rozhodol o zrušení predčasných volieb. Keď sa politické strany snažili nájsť riešenie, aby sa hlasovanie predsa konalo, ČSSD ho v poslednej chvíli potopila. V tom čase pritom mala slušnú šancu voľby vyhrať. Dokonca aj partnerov na vládnutie by azda našla ľahšie. TOP 09 zďaleka nebola taká silná a Veci verejné sa na celoštátnej úrovni len prebúdzali. Veď Radek John sa stal ich predsedom až v lete 2009. Takmer na sto percent sa dá povedať, že obe strany, ktoré teraz vstupujú po prvý raz do snemovne, by vlani v októbri či novembri zaznamenali slabší výsledok ako teraz. Sociálna demokracia by mala lepšie postavenie najmä vtedy, ak by sa do parlamentu dostali ešte aj ľudovci, čo sa teraz nestalo.

ČSSD príliš nezvládla ani kampaň. Možno si strana nerobila až toľko prieskumov, ako sa o nej často hovorí. Alebo ich nevie čítať. Nezmyselne sľubovať všeličo možné, keď väčšine ľudí prekáža zadlžovanie štátu? To má ďaleko do úplne ideálnej stratégie.

Česká pravica tak získala väčšinu skôr pre chyby súpera a šťastie ako pre vlastnú šikovnosť. ODS môže ďakovať Topolánkovi, že si pustil "hubu na špacír" a ako jej predseda skončil. Nový líder Petr Nečas s občianskymi demokratmi neurobil žiadne zázraky, no aspoň zastavil ich prepad. TOP 09 mala dosť času vybudovať sa na značke Karla Schwarzenberga. Veci verejné zase na Johnovi a na tom, že toho ponúkali takmer viac ako sociálni demokrati. Znelo to však akosi zodpovednejšie a prednášali to noví ľudia. A ČSSD má, samozrejme, tú smolu, že časť hlasov, ktoré by mali prirodzene patriť jej, stále blokujú komunisti. Namiesto toho, aby KSČM bola živoriaca extrémistická strana, tak ju podporilo 580-tisíc ľudí. Aj keď je pravda, že je o stotisíc menej ako v minulých voľbách.

Nečas chce vytvoriť koalíciu rozpočtovej zodpovednosti. Prekvapujúci výsledok, ktorý ho s najväčšou pravdepodobnosťou vynesie k moci, by však mal byť pre neho i ostatných aj zdvihnutý prst. Rozpočtová zodpovednosť musí byť v prvom rade o zodpovednosti osobnej. Aby pravicové vládnutie nebolo iba naordinovanie potrebného uťahovania opaskov ľuďom, ale i koniec papalášskeho porciovania štátneho medveďa.

Vyšlo v denníku Pravda 31. 05. 2010