Musím v mene Slobodnej Európy skromne uviesť, že sme nejakú úlohu pri páde komunistických režimov museli zohrať.

Keď sa teraz porozprávate s vtedajšími disidentmi, ako boli Václav Havel, Lech Walesa či Nathan Sharansky, vysvetlia vám, že slobodné informácie potrebovali. Prinášali im ich BBC, Hlas Ameriky, ale tiež Slobodná Európa." Toto mi povedal minulý rok, niekoľko týždňov pred 20. výročím Nežnej revolúcie, šéf rozhlasovej stanice Slobodná Európa Jeffrey Gedmin.

Dnes môže nahradiť úlohu rádia internet. Barack „Morpheus" Obama a Hillary „Trinity" Clintonová už možno hľadajú v celosvetovej sieti svojho Nea. Šéfka diplomacie USA predsa vyhlásila, že internet má existovať bez cenzúry. Ministerstvo financií zase uvoľnilo vydávanie licencií na niektoré internetové služby pre krajiny ako sú Irán, Kuba a Sudán, ktoré sú ináč zavalené rôznymi sankciami. Britská televízia BBC to komentovala s tým, že sloboda internetu sa stala princípom americkej zahraničnej politiky. Šírenie informácií vraj môže prispieť k otvoreniu sa uzatvorených režimov.

Určite môže, ale dnes je situácia trochu iná, ako keď Slobodná Európa vysielala do strednej a východnej Európy. Pomaranče už nie sú podpultový tovar ani v Moskve, ani v Pekingu. A je úplne normálne, že väčšina ľudí bude vždy merať slobodu cenou klobásy. Krajiny s autoritatívnymi vládami tak vytvorili okolo seba ešte oveľa dokonalejší Matrix ako svojho času komunisti. Musíme chrániť našich občanov pred zhubnými vplyvmi, znie z nich, a zároveň rafinovane ponúkajú svojim občanom vysvetlenia. Aké slobodné šírenia informácií? Veď to my máme! My že cenzurujeme? Kde inde, ako u nás nájdete pravdu o 11. septembri a o rôznych nových svetových poriadkoch? Západ vám nič také neponúkne, tam predsa žijú najhorší cenzori a médiá sú podplatené.

Potlesk ľavicových intelektuálov z časov komunizmu vystriedali komentáre horlivých blogerov. Všetko je teda naopak. Amerika šíri propagandu, ktorou sa snaží zastrieť skutočnosť. To je Matrix, v ktorom kritické myslenie nahradili pochybné konšpiračné teórie uzurpujúc si právo na pravdu. A na to si, mimochodom, stačí zapnúť Slovenskú televíziu a pána Ľuba Huďa. Nie je sa však čomu čudovať v krajine, ktorej premiér Robert Fico si vždy nájde nejakého vinníka - monopoly, médiá, farmaceutické spoločnosti - za naše ťažkosti, len určite nie našu sociálne orientovanú vládu.

Napísané pre Euro-Quarterly 1/2010