Takmer sto mŕtvych, predstavitelia celého národa. Prezidentský pár, politici, kňazi, vojaci, bojovníci za slobodu, pozostalí obetí masakry v Katyni. To všetko sú obete osudného letu. Letu na miesto, kde sa písala jedna z najčernejších kapitol poľských dejín. Po neuveriteľnej katastrofe k nej pribudla ďalšia. Akoby to bola kniha, ktorú ešte osud nechcel dopísať, a aj za cenu najvyššiu k nej musel pridať ďalšie stránky.

Nebol to len zlý sen, muselo si povedať Poľsko, keď sa prebudilo do nového dňa po tragédii. Prebudilo sa však zvláštne zjednotené, hoci smutnými udalosťami. Smrť totiž dokáže zjednotiť, hoci Lech Kaczyński ako politik vedel tiež rozdeľovať. Nielen Poľsko, ale aj svet.

Poľskí komentátori až neveriacky krútili hlavou, keď s námahou v hlase o ich zosnulom prezidentovi rozprávala nemecká kancelárka Angela Merkelová, ale najmä ruská hlava štátu Dmitrij Medvedev. Historickí nepriatelia Poľska zrazu vyhlasujú štátny smútok a vzdávajú nefalšovaný hold predstaviteľovi krajiny, ktorú si v minulosti delili.

Všetko o tragédii poľského lietadla v Rusku

Možno už zajtra bude všetko inak. Kritici prestanú páliť sviečky na niečiu počesť a vrátia sa k tvrdým slovám. Azda je to aj správne. Nemusíme sa snažiť hľadať jednotu vo všetkom. Nie je to možné ani prirodzené. Nerobil to ani Lech Kaczyński. Ako predposledný podpísal Lisabonskú zmluvu. Neraz si nebral servítku, keď hovoril o vzťahoch Poľska a Ruska či Nemecka. Znášal za to kritiku, oprávnenú aj neoprávnenú. A naraz dokonca jeho odporcovia zisťujú, že im chýba. Lebo, keď zmiznú iné názory, aj také, ktoré sa nepáčili, zostávame len s vlastnými myšlienkami. Ťažšie sa nám potom pozerá do zrkadla, s väčšou námahou odhaľujeme vlastné chyby.

Vyšlo v denníku Pravda 12. 04. 2010