Najprv to dokázali odporcovia Lisabonskej zmluvy. V júni 2008 takmer presviedčali obyvateľov Írska, že keď zmluvu podporia, Brusel mladým Írkam prikáže, aby išli aspoň raz za niekoľko rokov na interrupciu.

Teraz to zase vyšlo stúpencom dokumentu, keď im nahrala hospodárska kríza. Chýbalo len varovanie, že bez hlasovania za Lisabon by sa prinajmenšom zopakoval veľký írsky hladomor z konca 40. rokov 19. storočia.

Na európskej úrovni odporcovia zmluvy ďalej strašia európskym superštátom. Nie je to celkom neprávom. Bez ohľadu na to, čo hovoria mnohí politici, Lisabon znamená ďalšie prenesenie právomocí z národných štátov do Bruselu.

Pre stúpencov dokumentu je zase strašiakom niekoľko českých senátorov, ktorí Lisabon poslali na ústavný súd. Českých politikov obviňujú, že len brzdia ratifikačný proces. Majú aspoň trocha pravdu. Veď senátorom tak "záleží“ na posúdení zmluvy, že ani nepožiadali o prednostné rokovanie o nej.

Je Lisabonská zmluva dobrá alebo zlá? Zdá sa, že podľa toho, kto vás lepšie vystraší. Ak má byť toto jadro debaty o budúcnosti EÚ, tak je to dosť strašidelné.

Vyšlo v denníku Pravda 05. 10. 2009