Svoje si mohli vypočuť aj občania, ktorí počas inaugurácie žiadali Gašparoviča, aby pri stretnutí s čínskym prezidentom Chu Ťin-tchaom otvoril otázku ľudských práv. ,,Takí ľudia, ktorí dokážu zdvihnúť nad hlavu papier a nič viac neurobiť, tí nás dneska nemusia zaujímať,“ citovala prezidentove slová na adresu demonštrantov agentúra SITA.

Hlava štátu má pravdu, niekým, kto nedokáže urobiť nič iné, len nad hlavu zdvihnúť papier, sa netreba príliš zaoberať. Horšie však je, keď niekto nedokáže ani len to.

To si naozaj nezaslúži téma ľudských práv počas návštevy čínskeho lídra ani zmienku? Áno, budú sa konať určite aj dôležité rokovania o investíciách, ktoré môže znamenať pracovné príležitosti pre Slovákov. Ale aspoň maličké pripomenutie toho, že Slovensko zaujímajú okrem peňazí aj osudy čínskych disidentov či obetí z pekinského námestia Tchien-an-men, by bolo určite na mieste.

Je pritom komické, koľko pozornosti sa venuje niečomu, čo by malo byť samozrejmosťou. Ako sa dá byť s niekým v dobrom vzťahu, keď jedna strana neznesie ani trochu kritiky? Nebudeme upozorňovať na situáciu v Tibete, na podmienky v čínskych väzniciach či rozsudky nad odporcami komunistického režimu. Bojíme sa, že by nám Čína nepodhodila nejakú zákazku či investíciu? Čo by to znamenalo, keby sa tak správali aj iní? Že ak by si nejaký predstaviteľ Slovenska dovolil kritizovať americké Guantanámo alebo irackú vojnu, U. S. Steel by sa na to zbalil a odišiel zo Slovenska?

V prípade, že Gašparovič a ďalší slovenskí politici zostanú zoči-voči Chu Ťin-tchaovi nemí, bude to jednoducho vyzerať tak, že by sa im páčilo na Tchien-an-men. Nie však v prítomnosti demonštrujúcich študentov, ktorí v Pekingu pred 20 rokmi zomierali. Ale teraz. Keď na námestí každý pokus protestovať už v zárodku ničia bezpečnostné sily. Nikto si tam len tak nezdvihne nad hlavu nejaký papier.

Vyšlo v denníku Pravda 19. 06. 2009