Komunistický Pchjongjang za posledné dni napol svaly ešte viac. Rakety lietajú hore-dole ako pri ohňostrojoch na výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Diktátor Kim Čong-il dokonca pridal aj skúšku atómovej bomby a vyhlásenie o nerešpektovaní prímeria z roku 1953, ktoré vtedy uzavrelo kórejskú vojnu. Teraz sa zdá, že môže byť naozaj dočasné.

Aj keď je situácia vážna, nájde sa v nej aj miesto na trpký úsmev. KĽDR zrazu bičujú slovami Rusko a dokonca Čína. Teda krajiny, ktoré v minulosti severokórejský režim neraz podržali.

Lebo v skutočnosti nie je až taký veľký problém atómová bomba. Problém je v tom, kto ju drží v rukách. Technológiu na jej výrobu má paranoidná diktatúra, ktorá nemá ani len štipku úcty k ľudským životom. Ukazuje sa to na prístupe k vlastnému obyvateľstvu. Kimovský komunizmus, socializmus, čučcha, či čo to tam vlastne majú, doviedol národ na pokraj vyhladovania a rozvrátil hospodárstvo. Námestiami pochodujú vojaci oslavujúci svojho drahého vodcu a diktatúra musí vydierať svet hrozbami a atómovými výbuchmi. Len preto, aby od neho získala potraviny či palivo.

Zároveň hrozí scenár, že pre severokórejských vládcov môžu byť platidlom i atómové technológie, ktoré majú k dispozícii. Na čiernom nukleárnom trhu sa vždy nájdu ochotní kupci. Pred niekoľkými rokmi to šikovne využíval Abdul Kádir Chán, otec pakistanskej jadrovej bomby. Tajomstvá najničivejších zbraní, aké kedy ľudstvo vymyslelo, posúval Iránu, Líbyi i Severnej Kórei.

Podobne sa teraz môže správať Pchjongjang. Severná Kórea zatiaľ podľa všetkého nedokáže svoje atómové bomby dopraviť niekde inak ako na nákladnom aute. Na rakety by ich asi vedela pripevniť len lepiacou páskou. Napriek tomu nie je vylúčené, že by niekde mohol narásť jadrový hríb Made in KĽDR.

Za „recept“ na jadrovú bombu by mohli zaplatiť nielen niektoré štáty, ale aj na všetko odhodlaní teroristi. A škrupule Kim Čong-il určite nemá. Možno by ich ešte povzbudil a povedal by - len to odpáľte. Kto by sa už staral o Severnú Kóreu, keby tu bola skutočná atómová katastrofa?

Toto sú, samozrejme, tie najčernejšie úvahy. Kritici by mohli namietnuť, že KĽDR by predsa neriskovala až také problémy, ktoré by neskôr mohli viesť k pádu režimu. Lenže dokedy sa dá spoliehať na to, že Kim Čong-il nie je úplný šialenec? Je to naozaj ešte bezpečná poistka alebo už len zbožné prianie?

Vyšlo v denníku Pravda 28.05. 2009