Všetci členovia NATO, Slovensko nevynímajúc, vtedy súhlasili, že do ďalšieho summitu predložia varianty, ktoré by zahŕňali protiraketovú architektúru pokrývajúcu celé územie aliancie. Dohodli sa tiež na tom, že plány na postavenie prvkov amerického protiraketového dáždnika sú podstatným príspevkom k obrane spojencov.

Bude mimoriadne zaujímavé sledovať, aká diskusia sa o protiraketovej obrane povedie na slávnostnom summite NATO v Štrasburgu, Baden-Badene a Kehli. Vyhovorí sa aliancia na to, že pes jej zožral úlohu a radšej sa týmto debatám vyhne? Veď nový americký prezident Barack Obama nič jasné o plánoch na stavbu radaru v Česku a základne s protiraketovými strelami v Poľsku zatiaľ nepovedal. Amerika len vypúšťa pokusné balóniky smerom k Rusku a čaká na odpoveď. Raz to vraj má by zrušenie projektu protiraketovej obrany za zníženie počtu jadrových zbraní atómových veľmocí. Inokedy zase pomoc Moskvy s teheránskym nukleárnym programom. Možno by Kremeľ mohol poradiť aj to, akého psíka by si Obama mal vziať do Bieleho domu.

O protiraketovej obrane sa v NATO potichu hovorí, hoci najmä v teoretickej rovine, už viac ako desaťročie. Nikto si to príliš nevšímal, až kým neprišli otvorené americké návrhy pre Česko a Poľsko. Keď však aj nijaký protiraketový štít nevznikne, z hlasnej diskusie o ňom sa dá poučiť. Dosť výrazne v nej totiž najmä v Česku zaznieval argument, že ak sa tam niečo postaví, urobí to z krajiny terč prvého útoku. Aj slovenský premiér Robert Fico vyhlásil, že nechce za humnami ani radary, ani rakety.

Každé miesto sú však niečie humná. Medzi spojencami by to mali byť spoločné humná. Čo sme si teda ochotní postaviť do našej stodoly? Bez ohľadu na to, aká je protiraketová obrana kontroverzná, vyjadrenia na jej adresu naznačujú, že nič.

A mimochodom. Podľa antizákladňových aktivistov vraj neexistuje hrozba, ktorej by mala protiraketová obrana čeliť. Prečo by potom mal byť napríklad radar v Česku terčom nejakého útoku?

Vyšlo v denníku Pravda 19. 03. 2009