Blogy  Hlavná stránka       Albumy
Kategórie
Linky

« Teroristi sú nešťastní. Zlepšili sa vzťahy Indie a Pakistanu | Dedo nebol vedec, pripomína vnučka kapitána Cousteaua »

Sú to žoldnieri bojujúci za štátne peniaze. V skutočnosti aj tak chránia iba americké záujmy. A koniec koncov, väčšinou tam nič nerobia. Keď v Afganistane zahynuli českí vojaci, internetové stránky rušili svoje diskusie. Mŕtvi príslušníci armády v nich boli pre mnohých len vrahovia malých detí a žien.

ČSSD sa môže oháňať akýmkoľvek argumentmi a vysvetľovať svoje postoje. Záverečný fakt je ten, že nepodporila predĺženie mandátu na pôsobenie vojakov v Afganistane. Koalícia to označila za hazardovanie so životmi. Šéf sociálnej demokracie Jiří Paroubek sa hneď ohradil, že sú to cynické a hlúpe slová. Veď vláda mandát na dva mesiace aj tak hneď schválila a teraz sa o tom vraj môže rokovať.

Z toho však vyplýva, že vojaci sú pre sociálnu demokraciu len ďalším nástrojom na tlačenie koalície do kúta. Tento prístup si však môže dovoliť. Možno postoj ČSSD trocha znepokojí zahraničných partnerov. Nebodaj tiež novozvoleného prezidenta USA Baracka Obamu, pre ktorého má byť Afganistan prioritou. Keďže však nemalá časť verejnosti má na príslušníkov armády v misiách už spomenutý pohľad, v Česku to Paroubka nepoškodí. A o to ide v prvom rade. O preferencie.

Sociálni demokrati sú dojemní aj svojou snahou o to, že vláda by mala hľadať riešenia pre Afganistan. Tie vraj nemôžu byť len vojenské. Určite je to pravda. Kapacity v sociálnej demokracii teraz môžu predkladať vlastné schodné návrhy.

Netreba však príliš ČSSD krivdiť. Veď sa správa len ako veľká časť medzinárodného spoločenstva počas posledných rokov. Tá nariekala, že situácia v Afganistane by vraj bola lepšia, keby sa USA nesústredili na vojnu v Iraku. Nuž možno sa mal nájsť niekto, kto by sa viac sústredil na Afganistan a nečakal na to, že to zvládne niekto iný. Naozaj za to nikto nechce získať Nobelovu cenu za mier alebo niečo podobné? Ak to prinesie pokoj do ťažko skúšanej krajiny, môžu ju dať pokojne aj Paroubkovi.

Vyšlo v denníku Pravda 22. 12. 2008

 Permalink