Toho hodil cez palubu aj vládca Pražského hradu. Václav Klaus opustil svoje dieťa ODS, definitívne si uvoľnil do budúcnosti ruky a najmä jazyk. To bolo pre neho dôležitejšie ako Bém.

Lenže budúcnosť staronového kráľa občianskej demokracie Topolánka je veľmi temná. Predseda vlády bol asi veľmi úprimný, keď po víťazstve vravel, že necíti takú radosť ako pri minulých výhrach.

Veď čo získal? Ekonomickú krízu. Vládu s nejasnou podporou v parlamente. Opozíciu, ktorá využije každú jej slabosť. Predsedníctvo EÚ, ktoré by už chceli mať všetci za sebou. Lisabonskú zmluvu, z ktorej Topolánek síce nie je nadšený, ale podieľal sa na rokovaniach o nej, ale časť jeho strany ju nechce. Podpísané dohody o americkom radare, ktorých presadenia v parlamente sa blíži od ťažko dosiahnuteľného k takmer nemožnému.

Bémove prejavy na kongrese ODS boli tak neuveriteľne nudné pravdepodobne preto, lebo chcel, aby všetci zabudli, že kandiduje. Po Topolánkovej funkcii by totiž mohol túžiť len veľký masochista.

Vyšlo v denníku Pravda 08. 12. 2008