Česi o Európskej únii veľa nevedia. Ani pravdepodobne veľa vedieť nechcú, lebo ich to príliš nezaujíma. Lisabonská zmluva má na internete v slovenčine v pdf formáte takmer 290 strán. Kto by sa tým zaoberal.
Možno sa do toho nechce príliš ani českému Ústavnému súdu. Akokoľvek rozhodne, vždy si narobí nepriateľov. Ak povie, že je v súlade s ústavou, najväčším kritikom verdiktu bude určite prezident Václav Klaus, ktorý tvrdí pravý opak.

Česká hlava štátu je bežne radená medzi euroskeptikov. Nech hoci aj eurooptimisti škrípu zubami, na tom nie je nič zlé. Klaus má určite pravdu v tom, keď vyzýva na väčšiu diskusiu o únii. Nemusí sa predsa každému páčiť jej súčasná podoba. Veď s úplne všetkým v EÚ určite nie sú spokojní pravdepodobne ani najväčší bruselskí nadšenci.

Možno má teraz niekto veľmi silný pocit, že je potrebné Klausa nejako umelo umlčať. Bolo by to však len potvrdenie jeho slov o tom, že sa cíti ako disident EÚ. V opačnom prípade sú to len zbytočné a silné reči. Použitím výrazu disident spojil český prezident svoj súboj s úniou s časmi boja proti komunistickej totalite. Čo je úplne smiešne a neporovnateľné.

Rovnako, ako to neraz robia eurooptimisti, Klaus tak v honbe za svojou pravdou, na ktorú má právo, používa aj argumenty, ktoré s ňou nemajú veľa spoločného. Využívajú to, že ľudia o fungovaní EÚ naozaj veľa nevedia. Český prezident naznačuje, že Lisabonskú zmluvu nepodpíše, ani keď o nej kladne rozhodne Ústavný súd a parlament. To už nie je euroskepticizmus, ale euronepriateľstvo. Ak Klausa za to niekto kritizuje, je to to isté, ako keď on oponuje eurooptimistom. Nech sa preto nečuduje.

Vyšlo v denníku Pravda 26. 11. 2008