Hillary Clintonová by mala predsa Barackovi Obamovi v úlohe ministerky zahraničných vecí kryť chrbát pred svetom. Bude brániť rozhodnutia toho, koho ešte nedávno vykresľovala ako neskúseného chlapca, ktorý sa len zhodou okolností zatúlal do hry dospelých. On si zase vybral tú, o ktorej s poriadnou dávkou irónie tvrdil, že svoje zahranično-politické skúsenosti odvíja len od toho, koľko krajín navštívila v pozícii bývalej prvej dámy. Budú to tak trochu noci s nepriateľom.

Obama však podľa všetkého nakoniec nemal veľmi na výber. Vyzerá to tak, že Clintonová si, možno po určitom váhaní, pozíciu šéfky diplomacie doslova vypýtala. Novozvolený prezident jej len ťažko mohol povedať nie. Veď prečo práve jej, keď jeho budúci Biely dom sa už začína podobať pomaly na ten z 90. rokov Billa Clintona? Možno len teraz si nový šéf Oválnej pracovne uvedomuje, že to bol takmer zázrak, že sa mu svoju súperku v primárkach podarilo poraziť. Veď takmer každý, koho si teraz vyberá do tímu, má niečo s Clintonovcami spoločné.

Svet však bude s novou americkou šéfkou diplomacie aspoň spočiatku spokojný a Obama to dobre vie. Po Georgeovi Bushovi je on sám pre mnohých vítaná zmena, ale predsa len nie celkom čitateľná. Nikto si nie je istý, či dokáže udrieť po stole, keď to bude potrebné. Od Clintonovej sa očakáva, že to vie. Jej priezvisko je okrem toho pripomienkou Ameriky z čias, keď vraj bolo ešte celkom dobre, lebo nostalgia má vždy ružové okuliare. Bolo to však aj obdobie občianskej vojny v Juhoslávii, genocídy v Rwande či nárastu sily Al-Kajdá. Clintonová zďaleka nebude mať na programe dňa len riešenia vecí, ktoré priniesli rozhodnutia Busha. Bude musieť oprašovať aj kostlivcov zo skrine svojho manžela.

Vyšlo v denníku Pravda 24. 11. 2008