Určite v mnohých smeroch je. To však neznamená, že sa Medzinárodný olympijský výbor nemýlil, keď Pekingu olympiádu pridelil. Úroveň ľudských práv nie je v krajine dramaticky lepšia. Pritom k tomu mali prispieť práve hry. Aspoň to tvrdili olympijskí páni v roku 2001.

Olympiáda k tomu neprispela alebo prispela len málo.Voľnejšie pravidlá pre zahraničných novinárov, podľa ktorých mohli o dianí v Číne informovať, včera vypršali. Hoci ich vláda väprtí obnovila, pre domácich žurnalistov ani nikdy neplatili. Peking pred minulotýždňovým udeľovaním Nobelových cien za mier pripomenul svetu, že by ju nemala dostať nesprávna osoba. Teda čínsky disident.

Dalo by sa pokračovať. Čína nemá rada kritiku. Akúkoľvek.
Komunistickí vládcovia ju pokladajú za ohrozenie vlastného postavenia. Ich taktikou býva, že ju odrážajú poukazovaním na chyby Západu. A celkom to zaberá, lebo nikto nie je dokonalý.

To je niečo iné. Takto odpovedali čínski študenti v Amerike. Bolo to, keď namietali proti demonštráciám sprevádzajúcim olympijskú pochodeň, a médiá sa ich pýtali, či by mohli doma tak voľne protestovať.
Asi nikto nežiadal Peking, aby s olympiádou prišla do krajiny okamžite demokracia západného typu. Čínski komunisti sa však ani len nenasmerovali k väčšej slobode. Keď sa aj pohli, tak systémom dva kroky vpred a potom jeden alebo skôr dva, alebo aj tri vzad.

Čo tak prideliť Číne ďalšiu olympiádu? Možno to tentoraz s tými ľudskými právami vyjde.

Vyšlo v denníku Pravda 18. 10. 2009