Dalo by sa špekulovať o tom, že pomerne výrazný pád svedčí v prospech argumentov, že vydávanie víz sa riadilo skôr politickou objednávkou. Ak by Američania chceli, boli by sa Slováci k potrebným číslam prepracovali už skôr.

Lenže o tom je už škoda diskutovať. Netýkalo sa to totiž len Slovenska, aby sa náhodou necítili ukrivdení len tunajší občania. A okrem toho, pravidlá sa za posledný rok zmenili. Predtým sa totiž bolo treba dostať pod tri percentá odmietnutých žiadostí.

Jasné však je, že tak, ako si cestu k voľnejšiemu cestovaniu do USA museli prejsť Slováci, Česi, Maďari či pobaltské krajiny, tak sa po nej museli vydať aj samotní Američania. Kým vláda Georgea Busha bola rušeniu víz pomerne naklonená, väčší problém bolo presvedčiť Kongres. Projekt, keď Slovensko spoločne postupovalo s ďalšími krajinami, bol veľmi dôležitý. Najmä v podobných momentoch, ako keď senátorka Barbara Mikulski prišla s návrhom, aby sa víza zrušili americkým spojencom. To by bolo pekné, ale podmienky, ktoré predložila, svedčali len Poľsku. Tomu pritom víza možno ešte chvíľu zostanú, lebo nie je isté, či bude pod desiatimi percentami.

Budovateľsky povedané: Každý musel priložiť ruku k dielu, aby bola cesta do Ameriky jednoduchšia. Dokonca treba za to poďakovať predchádzajúcej aj súčasnej vláde. Bolo by pritom fajn, ak by sa opozície a koalícia nezačali teraz biť do pŕs a privlastňovať si tento spoločný úspech. Dzurindova vláda položila pevné základy. Ficova na nich stavala.

Preto si teraz každý, kto chce, môže povedať: Hor sa do USA!

Vyšlo v denníku Pravda 10. 10. 2009