Demokrat Barack Obama verzus republikán John McCain. Nečakaní víťazi primárok. Jeden z nich nahradí po ôsmych rokoch v Bielom dome Georgea Busha. Ako zmenia svet, ktorý im zanechá súčasný prezident?

Od Johna McCaina sa zahraničnej politike dá očakávať do veľkej miery kontinuita. Rýchly odchod z Iraku sa konať nebude. McCain je vojak. Takmer určite bude tlačiť na väčšiu účasť európskych spojencov v Afganistane. Či bude úspešný, je veľmi otázne. Možno by stačilo, keby aspoň niekoho presvedčil, že je trocha skoro na hádzanie flinty do žita. A ak pripustíme, že zahraničná neokonzervatívna politika rovná sa koketovanie s tým, že na riešenie problémov treba niekedy použiť silu, tak McCain je v tomto starý neokonzervatívec. Americká verejnosť by však v tejto chvíli vojenské riešenie jednoznačne odmietla, pokiaľ by nebolo reakciou na bezprostredné nebezpečenstvo.

Obama nie je ani starý, ani neokonzervatívec. Zahraničná politika je jeden z bodov, kde by sa veľmi rád od súčasnej administratívy jednoznačne dištancoval. Vie však, že musí byť obozretný. Už sa raz popálil, keď počas primárok vyhlásil, že si bez problémov sadne za jeden rokovací stôl s iránskym prezidentom Mahmúdom Ahmadínedžadom a ďalšími kontroverznými svetovými lídrami. Jeho poradcovia to potom na desať ráz museli vysvetľovať. V súvislosti s Afganistanom má demokrat väčšiu šancu presvedčiť spojencov, aby niečo robili. Väčšina Európy po Obamovi túži. Keď vyhrá, mal využiť medové týždne. Obama bude pod silným tlakom, aby čo najskôr odišiel z Iraku, ale bez ohľadu na to, čo si myslí o vojne, musí zvážiť odpoveď na otázku: Bolo by stiahnutie vojakov prospech vývoja v Iraku?

Vyzerá to tak, že mantinely, ktoré určil v americkej zahraničnej politike Bush, ani jeden z kandidátov nakoniec v Bielom dome príliš prekračovať nebude, pretože sa príliš prekračovať nedajú. Jeden aj druhý zrušia väznicu na vojenskej základni Guantanámo (ak to neurobí už terajší prezident) a budú „ekologickejší“ ako Bush. Najmä spočiatku bude ich zahraničná politika však určite skôr o gestách, ktorými sa budú chcieť zviditeľniť.

Napísané pre Euro-Atlantic Quarterly 2/2008