Už včera však Topolánek otočil a začal tvrdiť, že by si tú stovku predsa len stavil. Čo sa stalo? Nič, ide iba o celkom typický postoj niektorých, hoci nielen českých politikov k Európskej únii. Dôležité je uspokojiť voličov eurooptimistov aj voličov euroskeptikov. Topolánek by si na zmluvu stavil aj nestavil. Ako predseda vlády jej prijatie podpísal. Nijako však nebránil zákonodarcom z vlastnej strany, aby ju nechali preskúmať Ústavným súdom. To je proces, ktorým sa Česko na summite únie dokázalo umne oháňať, len aby nemuselo v tejto chvíli pokračovať v ratifikácii zmluvy, aj keď sa na tom ostaní členovia dohodli.

Tento princíp akejsi rulety, keď by mala naraz padnúť aj čierna, aj červená, je pre úniu dlhodobo neudržateľný. Bolo by krásne demokratické, keby v EÚ všetko schvaľovali ľudia všetkých krajín v referendách. V tom prípade by však stále existovalo maximálne Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ.

V únii bude vždy niekto nespokojný, ale keď bude oponovanie dohodám jej hlavným programom, bude čestnejšie zahrať si s EÚ ruletu ruskú. Hoci je jasné, že na počte použitých nábojov by sa členovia únie nikdy nedohodli.

Vyšlo v denníku Pravda 21. 06. 2008