Na prvý pohľad ani nie. Sám americký prezident však k takému vnímaniu cesty prispel mierou vrchovatou. V uvoľnenej nálade trúsil bonmoty, kade chodil. Viditeľne sa ku koncu svojho druhého obdobia cíti na starom kontinente oveľa lepšie ako počas väčšiny svojho vládnutia. Nemá tu už síce svojho spolupútnika Tonyho Blaira, ale prišiel aj o väčšinu chiracovcov a schröderovcov, ktorí v zahraničnej politike neraz robili kroky podľa presvedčenia davu o tom, že Bush je najväčší terorista na svete.

Prezident USA odložil texaské kolty a Európa má zase nových či staronových lídrov, z ktorých si mnohí akosi viac uvedomujú, že mať nadštandardné vzťahy so Spojenými štátmi je pre dobro oboch strán. Taliansky premiér to Bushovi naznačil veľmi pragmaticky a svojsky. Skúsime vám pomôcť s Iránom, ale vy nás podporte v snahe získať pre Rím kreslo stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.

Bushova cesta do veľkej miery potvrdila, že Európa a Amerika sa stále potrebujú a môžu, hoci nie vždy úplne úžasne, spolupracovať, lebo im ti prospieva. Možno to nie je výsledok viditeľný na prvý pohľad, ale stojí za zmienku.

Vyšlo v denníku Pravda 16. 06. 2008