Môže sa ňou zadrhnúť, pretože ak jej plameň nesymbolizuje olympijské ideály, je to len bezcenná vec.

Čína je z reakcií na štafetu prekvapená. Časť svetovej verejnosti však len objavila, že Tibet nie je iba mýtickou duchovnou oázou uprostred vzdialených hôr, ale najmä miestom hrubého porušovania ľudských práv. Aj západní politici sa doteraz k Pekingu správali celkom milo. Sem-tam nejaké prijatie dalajlámu, trocha kritiky, ale hlavne veľa obchodov. Tak to vyzeralo. Na pozadí tejto skutočnosti vyznievajú ako prázdne gestá najmä snahy opozície v niektorých krajinách poúčať súčasné vlády, či majú niečo bojkotovať, alebo nie.

Zabudnúť na otvárací a záverečný ceremoniál olympiády je veľmi dobrá myšlienka. Boj o olympijský oheň však nemôže byť bojom o vnútorné politické body. Mal by to byť boj o lepší Tibet, viac ľudských práv. A prípadne aj snaha objaviť olympijské ideály. Hoci majú teraz pochodeň v rukách proti demonštrantom vycvičení členovia čínskych Ľudových ozbrojených milícií, plameň azda stále celkom nezhasol.