Spojenie takzvaných demokratických síl sa v Srbsku dávno vyčerpalo. Vláda Demokratickej strany prezidenta Borisa Tadiča a Demokratickej strany Srbska Vojislava Koštunicu sa zle už začala. Dohoda o koalícii sa v máji zrodila len niekoľko desiatok minút pred vypršaním posledného termínu. Koštunica nepodporil Tadiča ani v druhom kole prezidentských volieb, v ktorom hlava štátu bojovala s vyzývateľom Tomislavom Nikoličom so Srbskej radikálnej strany. Komplikácie okolo prístupu k samostatnému Kosovu neboli tou povestnou poslednou kvapkou, pohár už dávno pretiekol.

Srbi to majú ťažké. Už dlhý čas musia zas a znova v rôznych voľbách o niečom rozhodovať. V predčasných voľbách môžu potvrdiť, či sa nechali vyhlásením nezávislého Kosova zahnať do náručia nacionalistických nikoličovcov, ako predpovedali pesimisti, alebo ocenia realistickejší postoj tadičovcov.

Čokoľvek sa stane, právo voľby majú Srbi. Neurčité smerovanie k Rusku alebo snaha o spoluprácu s Európskou úniou. Ani jedno, ani druhé, nebude znamenať opätovné pričlenenie Kosova k Srbsku. To druhé však môže znamenať lepší život, hoci aj to chvíľu potrvá.

Nech sa páči, Srbi, vyberajte!