Možno preto, že bola dcérou generála. Možno preto, že chcela niečo pre svoju krajinu urobiť. A určite aj preto, že vycítila šancu na návrat k moci, ktorú chcela v Pakistane zodvihnúť z dlažby, ktorá je však dnes pokropená jej krvou.

Kto stojí za jej smrťou? Pravdepodobne moslimskí radikáli, možno aj v spolupráci s niektorými zložkami pakistanskej tajnej služby, ktoré teroristom pravidelne ponúkajú pomocnú ruku. To, čo sa stalo, však predovšetkým odráža zúfalý stav, v ktorom sa Pakistan ocitol.

Krajina s jadrovými zbraňami, kde vláda neovláda časť svojho územia. Pod ochranou kmeňových lídrov sa tam voľne preháňajú členovia Talibanu a organizácie Al-Kajdá.

Mušarráf doteraz poskytoval pre krajinu akú-takú stabilitu. Zdá sa však, že už to neplatí. Najmä Spojené štáty premeškali príležitosť, keď ho po 11. septembri 2001 a vojne v Afganistane nedotlačili do toho, aby sa s extrémistami porátal. Vtedy by to bolo bolestné, ale možné, lebo svet by to pochopil. Teraz je to už takmer nemožné.

V tejto chvíli sa zdá, že Pakistan je na ceste do pekla. Nádejou sú len parlamentné voľby, ale Mušarráf bude len ťažko odolávať pokušeniu vládu pritvrdiť. Radikáli budú ďalej útočiť. A tak dookola. Pakistanu reálne hrozí scenár iránskej revolúcie z roku 1979 a extrémne proti západný režim. Potom bude pre svet teheránsky jadrový program tým najmenším problémom. Noví pakistanskí lídri nijaké atómové zbrane nebudú musieť vyrábať. Budú ich mať k dispozícii.