Môže to znieť trocha ako z Hollywoodu, ale zdá sa, že svet začína potrebovať nejakého Sama Gerarda. Vydierania je akosi priveľa. Severná Kórea uskutočnila test jadrovej zbrane (pozri aj tu), potom prejavila ochotu vzdať sa atómového programu, ale nechala si za to poriadne zaplatiť. Režim týrajúci vlastných obyvateľov prežije. Líbya prepustila bulharských zdravotníkov, ale ústupky Muammarovi Kaddáfimu tiež znamenajú najmä to, že sa diktátor vo svojom kresle ďalej udrží. Sú to diplomatické víťazstvá, ale páchnu poriadne kolenačkovou politikou, ale aj skrytými obchodnými záujmami podľa hesla, že peniaze nesmrdia.

Vždy, keď vydieraní zaplatia, vždy keď ustúpia, vznikne problém. Lebo keď môžu veľkí, môžeme aj my. To si možno mysleli talibanci v Afganistane. Podobne ako zbabelo držal zločinec vo filme Utečenec za rukojemníčku svoju priateľku, oni uniesli 23 bezbranných Juhokórejčanov, ktorí prišli pomáhať ťažko skúšanej krajine. Dvaja z nich sú už mŕtvi. Teroristi ich zabili. Týmto činom prekročili akúkoľvek hranicu vyjednávania.

Majú požiadavky? Aj na nich treba mať jednu. Okamžite všetkých bezpodmienečne prepustiťa možno im bude dovolené stratiť sa v afganských horách. Možno.